Rozhovor so sr. Katarínou Krištofovou z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa

Pri mikrofóne Vatikánskeho rozhlasu vítam sr. Katarínu Krištofovú z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktorá je postulátorkou kauzy beatifikácie Božej služobnice Alfonzy Márie Eppinger, zakladateľky troch kongregácii. V nasledujúcom rozhovore nám priblíži túto kandidátku blahorečenia.
1. Akými čnosťami sa vyznačovala Božia služobnica sestra Alfonza Mária Eppinger?

Pozerajúc na život Matky Alfonzy Márie Eppinger, môžeme povedať, že to bola nadovšetko láska k Bohu - celý jej život bol úžasne spojený s Bohom.

Ako štvorročná pozerala na kríž a v zapätí sa pýtala: prečo ukrižovali Ježiša?Ako šesťročná cítila silnú túžbu spoznávať Boha. Následne posvätná bázeň ju napĺňala voči Eucharistii.
Ducha viery prejavila pri každej príležitosti.

Jej životné dielo poukazuje na úplnú dôveru v Boha.
Celkom bez prostriedkov sa odovzdala Božej prozreteľnosti.
Cítila sa absolútne závislá na pomoci a milosti zhora.
Vytrvalo prosila týmito slovami:
„Nikdy nepoľavím v modlitbe. Bože, vypočuj ma; darujem ti, čo len chceš; daj mi to, o čo ťa prosím!... Môj Ježiš, pozri na moju úbohosť a moju slabosť, bez tvojej pomoci som bezmocná; rozmnož vo mne dôveru! Je to tvoja vec – tvoje dielo!“
Dôvera v Boha ju poháňala dopredu. Svojim sestrám hovorila:
„Keď bol Boh tak dobrý, že si nás vyvolil, nemáme mu za to prejaviť bezhraničnú dôveru?
Vo všetkých vašich trápeniach sa obráťte len na neho, bez akejkoľvek nedôvery!”
Boh odmeňoval jej dôveru obdivuhodnými udalosťami. Rehoľné spoločenstvo mala založiť podľa Božej vôle. Pritom bola chorá a trpiaca, ale práve tým Boh zdokonaľuje jej vnútornú krásu. Je veľmi pozoruhodné, že v čase založenia ju obišla akákoľvek choroba. Vstala a pracovala.
Teda nádej Božej služobnice zažiarila hlavne v situáciách, keď spoznala Božiu vôľu, akákoľvek bola. A nech sa táto vôľa zdala byť aj veľmi tvrdá voči prirodzenosti, hrnula sa do nej s plnou dôverou, že je to pre ňu, pre jej dielo, ako aj pre Božiu slávu a spásu duší to najlepšie.

Čo tak najviac charakterizuje vašu zakladateľku a čo by sa dalo povedať o jej charizme?

Charizma je hlboká skutočnosť, ktorá oživuje zakladateľku a pokračuje v oživovaní našej kongregácie dnes.
Boh miluje úplnosťou svojej lásky.
On je vždy a pre každého láskou.
Je láskou, ktorá sa prispôsobuje každému a tento jedinečný dar sa konkretizuje v každom z nás.
Je to práve Svätý Duch, ktorý vlieva do srdca M.A.M. Boží dar a udeľuje jej charizmu slúžiť chorým. Táto charizma je pre nás žiarivým ovocím Ducha Svätého.
Matka zakladateľka je teda nástrojom, ktorým Svätý Duch oživuje svoju Cirkev – robí ju mladou v každej dobe a pripravuje ju na každé nové dielo.

Podľa jej úmyslu prvou naliehavosťou bolo prinášať ľuďom radostné posolstvo o Bohu, ktoré nám zjavil Ježiš Kristus, pri ktorom chcel mať sestry ako spolupracovníčky. Čiže naše oprávnenie existovať je najprv apoštolské, misionárske.
Myslím, že stačí uviesť SEDEM NAJ... Matky Alfonzy Márie, ktoré ju dostačujúco vystihujú:

jej najmilšie poučenie bolo

počúvať o utrpení a kríži Ježiša, lebo tu objavuje Ježišovu bezhraničnú lásku k ľuďom

najčastejší predmet jej rozjímania

o utrpení Pána

najkrajšia starosť

prebúdzať v srdciach ľudí Božiu lásku

najtúžobnejšie prianie

znášať kríž a byť ponižovanou

najsilnejšia dôvera

v Božie milosrdenstvo

najväčšie šťastie

vlastniť Boha na zemi

najobľúbenejšia práca

starosť o chudobných

Ako ovplyvňuje duch zakladateľky kongregáciu sestier Božského Vykupiteľa dnes. Ako pokračujú v charizme zakladateľky dnešné sestry?

 Keďže máme účasť na jej charizme, ideme v  jej šľapajach .
U Matky Alfonzy Marie je toho veľa, čo ostáva v platnosti natrvalo: je to jej blčiaca horlivosť, jej ucelenosť, úplnosť, jej radikálnosť a jej odovzdanie sa Božej vôli.
Ďalej sa môžeme z jej spôsobu poučiť, čo bolo u nej všeobecne platné: Hovorí, že nemôžeme Božiu vôľu spoznať, keď nemáme nadviazaný vzťah: vzťah k Bohu prostredníctvom modlitby a správny vzťah k ľuďom.  Tu by som chcela podotknúť, že modlitba a činnosť nepredstavujú u zakladateľky dve línie, ktoré sa križujú, ale sú to skôr dva segmenty, ktoré sa stretajú v jej srdci a tvoria jednu líniu, ktorá vedie od Boha k človeku a späť od človeka k Bohu.
Keď vedela nájsť vnútorné spojenie modlitby a práce, tak sa to stalo vďaka tomu, že meditovala o Kristovi a videla ako sa ON modlí ako ON koná, ako ON podľa vôle Otca zachádza s ľuďmi a ako sa ON modlí za ich spásu.
Skupina ľudí, ktorým, sa zakladateľka venovala, bola široká: všetci núdzni, zvlášť chorí a medzi nimi si ešte vyčlenila najchudobnejších chorých.
Ako najchudobnejších svojej doby považovala chorých, ktorí nenašli v blízkosti domu nemocnicu a prirovnala ich ku chorému pri rybníku, ktorý volal: „Nemám nikoho“. Preto veľmi často zdôrazňovala sestrám: „Nikdy neodoprite niečo chorému; čo odopriete chorému, odopriete to samému Ježišovi!“ Čas a námahu, ktorú venujete chorému, venujete Kristovi. A naopak, čas, ktorý v modlitbe venujte Kristovi, slúži aj spáse blížneho.
Toto skutočne musí charakterizovať sestru MAM dnes - postavenú do tohto storočia a do tejto mentality. To si zároveň vyžaduje ľudskú zrelosť spojenú s posúdením najprv seba samých a potom našej doby, pretože participujeme na určitej kultúre. Sestra MAM musí poznať štýl života súčasných ľudí, rebríček ich hodnôt, ich spôsob uvažovania, ich bezprostredné reakcie.

Sme presvedčené, že MAM mala na svoju dobu a svoje okolie správny pohľad a že dnes by stretala ľudí našej doby s tým istým jemnocitom, aby spoznala ich potreby.
Blčiaca túžba robiť dobre, byť podobnou Ježišovi a uctiť si ho prostredníctvom dobročinnosti voči núdznym, je vlastne jeho najkrajším uctením.
Keď sa budeme pýtať zakladateľky ako ďalej aj v každodenných námahách, som si istá, že budeme viesť vydarený zasvätený život.
Pri oslavách 160. výročia založenia kongregácie minulého roku štrasburský arcibiskup Jean Pierre GRALLET vo svojom príhovore, za účastí sestier z celého sveta, veľmi pekne vyzdvihol skutočnosť, že počnúc zakladateľkou sestry, ktorých je dnes takmer 2400, nosia na hrudi kríž Ježiša ako spoločný viditeľný znak. Tento kríž nie je iba znakom ich kresťanskej viery vo svete plnom dezorientácie, ale hovorí predovšetkým o prameni ich zaangažovania  sa pre ľudí.
Totiž iba Ježišov kríž dokáže každú existenciu usmerňovať a dať jej silu žiť v pravde a láske. Iba kríž prebúdza zodpovednosť za lásku a k tejto zodpovednosti vedie vedomie, že sme milovaní.  Jednoznačne Matka Alfonza Mária Eppinger nám zanechala dedičstvo života, ktorý bol v hlbokom zjednotení s Bohom. Jej refrénom života bolo: „Vo všetkom, vždy a všade vidím len Boha, Boha samého“.
 Lat. Unice Deum prae oculis habentem. (majúc pred očami jedine samého Boha).