Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 3. nedele v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil Marek Durlák, kňaz Prešovskej archieparchie, ktorý študuje patristiku na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum:

Milí rozhlasoví poslucháči, bratia a sestry. Liturgické čítania nasledujúcej Tretej nedele v období cez rok nám ponúkajú recept na to, ako v živote nestrácať radosť a silu. Nepochybne každý z nás chce byť radostným, šťastným a silným, túto túžbu jednoducho všetci v sebe nosíme. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, koľko rozličných kníh, časopisov a reklám sa nám priam vnucuje s prísľubom dať nám zaručený recept na to, po čom túžime. To, čo nám môže priniesť radosť i silu do života, je láska k Božiemu slovu, ako to môžeme vidieť v liturgických čítaniach.V prvom čítaní z knihy Nehemiášovej, vidíme kňaza Ezdráša, ako číta z knihy zákona od skorého rána do poludnia a ľud ho počúva. Nadšenie muselo byť určite na obidvoch stranách, veď čítať nahlas celé dopoludnie je veľmi namáhavé. Žiadne mikrofóny, žiadne reproduktory, iba ľudský hlas. Ezdrášovo nadšenie za Božie slovo – Pánov zákon, vyjadrujú aj tieto slová: „Ezdráš velebil Pána, veľkého Boha. Ale obrovské nadšenie bolo aj na strane tých, čo počúvali. Veď aj vedieť sústredene počúvať si vyžaduje veľké úsilie. Písmo hovorí: „Všetci s napätím počúvali čítanie Zákona.“ Možno sa cítime zahanbení. Možno nás naše svedomie usvedčuje z toho, že nám niečo chýba: možno viac zápalu pre Božie slovo, viac lásky k slovu, väčšia túžba po načúvaní. Veď ako často berieme do rúk Sväté Písmo, ako často ho otvárame a koľko času mu venujeme? Ak cítime v tejto oblasti isté rezervy, potrebujeme nanovo uveriť slovám žalmu: Tvoje slová, Pane, sú duch a život. Tvoj zákon je dokonalý, osviežuje dušu, tvoje svedectvo je hodnoverné a dáva múdrosť maličkým. Tvoje rozhodnutia sú správne, potešujú srdce a tvoje prikázania jasné, osvecujú oči. Možno nie všetkému vo Svätom písme rozumieme. Veď aj o Ezdrášovi sa v čítaní vraví, že čítal všetkým, čo boli schopní rozumieť. A druhé čítanie z prvého listu apoštola Pavla Korinťanom nám vraví, že Boh rozdeľuje rozličné dary v cirkvi v rozličnej miere. Nie všetci sú apoštoli, nie všetci proroci, nie všetci majú dar uzdravovať, tak ako nie všetci majú dar vysvetľovať Pánov zákon. To ale nie je dôvod na smútok. Práve naopak. Len vďaka tomu, že každému z nás dal Boh iné dary, len vďaka tomu sme schopní uvedomiť si, že sa navzájom potrebujeme. Všetci sme totiž boli pokrstení v jednom Duchu, aby sme tvorili jedno telo. Božie Slovo je však slovo života pre každého. Niektoré jeho časti sú ľahšie pochopiteľné, iné menej a vyžadujú si hlbšie štúdium. Stále je to však Božie slovo, ktoré je silné a stále sa napĺňa, ako sa vyplnilo aj na Ježišovi, keď v nazaretskej synagóge prečítal stať z proroka Izaiáša, v ktorej prorok hovorí o mesiášovom poslaní. Ak môžem k tomu ešte niečo dodať, chcem zacitovať sv. Hieronyma, ktorý svojmu priateľovi, kňazovi Paulínovi, v jednom liste píše toto:

„Povedz mi, najmilší brat, či žiť obklopený týmito svätými knihami, meditovať nad nimi, nepoznať a netúžiť po ničom inom, či sa ti to nezdá, akoby sme mohli byť obyvateľmi nebeského kráľovstva už tu na zemi? Nech ťa vo Svätom Písme nezaráža jeho jednoduchosť, či inými slovami, nízka úroveň jeho reči. Ono, možno kvôli chybe prekladateľa alebo úmyselne, chce vyučovať s čo najväčšou ľahkosťou nevedomé publikum a konať tak, aby v jednej a tej istej vete, vzdelaný i nevzdelaný, videli odlišný význam. Nie som bezočivý a hlúpy, aby som povedal, že ja už poznám do hĺbky tieto veci a že zberám na zemi plody tých stromov, ktorých korene sú zasadené na nebesiach, ale vyznávam, že po tom túžim. Nie je tajomstvom, že o to usilujem. Odmietam byť tvojím učiteľom, ale sľubujem byť tvojím spoločníkom. Lebo ten, kto prosí, dostane, kto klope, tomu otvoria a kto hľadá, nájde. Učme sa teda tu na zemi týmto veciam, lebo ich poznanie pretrvá s nami na nebesiach.“