Komisia pre židovsko-katolícky dialóg: Pokrok má byť požehnaním, nie prekliatím

Taliansko (20. januára, RV) - Dnes sa v Ríme skončilo v poradí deviate stretnutie Komisie pre židovsko-katolícky dialóg, za účasti delegácie Komisie Svätej stolice pre náboženské vzťahy so židmi a delegácie Hlavného rabinátu Izraela pre vzťahy s Katolíckou cirkvou. Zamerané bolo na „Katolícke a židovské učenie o stvorení a životnom prostredí”. Pri tejto príležitosti bolo zverejnené záverečné komuniké, ktoré informuje, že úvodné prezentácie sa sústredili na napätie medzi sekulárnymi environmentalistickými hnutiami a náboženskými perspektívami v tejto oblasti. Ako bolo zdôraznené, biblické učenie vníma prírodu ako darovanú s posvätnosťou, ktorá prúdi od Stvoriteľa: “Je to On, kto ustanovil ľudstvo ako vrchol svojho neodmysliteľne dobrého Stvorenia (porov. Gn 1:31) a zaviazal ho povinnosťou zodpovedného stráženia (porov. Gn 2:15). Ak sú sloboda a autonómia dané ľudstvu, aby rozvíjalo a zlepšovalo prírodné zdroje, ako je napísané “Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka” (Ž 115:16), tak to musí byť vždy vyjadrené spôsobom, ktorý rešpektuje božskú zvrchovanosť Univerza, ako je napísané “Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa” (Ž 24:1).”

 

Podľa komuniké biblická tradícia, ktorá priznáva jedinečnú dôstojnosť človeku, nesmie byť chápaná v zmysle dominancie, ale v zmysle úcty a solidarity. Toto si vyžaduje cit pre “ľudskú ekológiu”, v ktorej je naša zodpovednosť za ekosystém prepojená s našimi povinnosťami voči sebe navzájom, zvlášť s “mimoriadnou štedrosťou voči chudobným, ženám, deťom, cudzincom, chorým, slabým a núdznym” (Prejav Benedikta XVI. v Rímskej synagóge, 17. januára 2010, odsek 7). Etický aspekt ľudského zásahu do prírodného poriadku spočíva v obmedzení sily vedy a jej nárokov na absolútnosť, a vo vyjadrení ľudskej solidarity a morálnej zodpovednosti. V tejto súvislosti bilaterálna komisia vyzýva, aby všetky vedecké inovácie a rozvoj pôsobili v úzkom prepojení s náboženským etickým vedením, aby sa zabezpečilo, že “pokrok bude požehnaním, nie prekliatím”. V závere komuniké bola zdôraznená dôležitosť morálnej náboženskej výchovy na všetkých úrovniach, aby bol zaručený zodpovedný vedecký a spoločenský rozvoj. –dj-