21. deň prehĺbenia a rozvoja dialógu medzi katolíkmi a židmi

Podnet k vzniku Dňa prehĺbenia a rozvoja dialógu medzi katolíkmi  a židmi, ktorý sme si pripomenuli v nedeľu 17. januára, dozrieval v celej Cirkvi v priebehu posledných desaťročí. Medzi ústredné motívy, ktoré podstatne prispeli k rozvoju tejto iniciatívy, patrí dokument Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate, vydaný v roku 1965 pápežom Pavlom VI. V dokumente, ktorý rozvíja postoj Cirkvi k nekresťanským náboženstvám sa zdôrazňuje, že tento cirkevný snem „nezabúda na zväzky, ktoré duchovne spájajú ľud Nového zákona s Abrahámovým potomstvom. Lebo Cirkev Kristova uznáva, že počiatky jej viery a vyvolenia sú už u patriarchov, u Mojžiša a prorokov, v súlade s tajomným Božím plánom spásy. Cirkev vyznáva, že všetci veriaci v Krista sú podľa viery deťmi Abraháma, že sú zahrnutí v povolaní tohto patriarchu a že spása Cirkvi sa tajomným spôsobom ako v predobraze naznačuje v exode vyvoleného ľudu z krajiny otroctva. Preto Cirkev nemôže zabudnúť, že prijala zjavenie Starého zákona prostredníctvom ľudu, s ktorým sa Boh vo svojom nevýslovnom milosrdenstve rozhodol uzavrieť starú zmluvu...
Keďže teda kresťania a židia majú také veľké spoločné duchovné dedičstvo, tento posvätný cirkevný snem chce napomáhať a odporúčať ich vzájomné poznanie a obojstrannú úctu, čo možno docieliť najmä biblickými a teologickými štúdiami a bratským dialógom. Napriek tomu, že židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na Kristovej smrti, predsa nemožno pripisovať všetkým vtedajším židom bez rozdielu a ani dnešným Židom to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení. A hoci Cirkev je novým Božím ľudom, predsa neslobodno Židov predstavovať ani ako Bohom zavrhnutých, ani ako prekliatych, akoby to vyplývalo zo Svätého písma. Preto nech všetci dbajú o to, aby pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní Božieho slova neučili nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s Kristovým duchom.
Okrem toho Cirkev, ktorá odsudzuje každé prenasledovanie proti komukoľvek, vedomá si svojho spoločného dedičstva so Židmi, podnecovaná náboženskou láskou evanjelia, a nie politickými pohnútkami, vyslovuje poľutovanie nad nenávisťou voči Židom, prenasledovaniami a prejavmi antisemitizmu, kedykoľvek a z ktorejkoľvek strany sa vyskytli. Kristus – ako vždy tvrdila a tvrdí Cirkev – dobrovoľne podstúpil svoje umučenie a smrť z nesmiernej lásky, a to za hriechy všetkých ľudí, aby všetci boli spasení. Je teda úlohou Cirkvi vo svojom kázaní ohlasovať Kristov kríž ako znak všeobecnej Božej lásky a zdroj všetkej milosti“ (Nostra Aetate, 4).
Na tento významný dokument Druhého Vatikánskeho koncilu nadviazali výzvy a nevšedné gestá Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ktorých spoločným menovateľom bolo posolstvo dialógu a zmierenia. Potvrdzuje to aj Mons. Vincenzo Paglia, predseda Komisie pre ekumenizmus a dialóg pri Konferencii biskupov Talianska, ktorý sa sústreďuje na nedeľnú návštevu pápeža Benedikta XVI. v rímskej synagóge:
„Táto druhá návšteva synagógy plne potvrdzuje predošlú, ktorú vykonal Ján Pavol II. a prináša ešte jeden ďalší krok, očividnejšiu spoluprácu medzi týmito dvomi náboženstvami. Môžeme povedať, že priateľstvo medi kresťanmi a židmi nie je v žiadnom prípade niečo voliteľné, náhodné, ale ide o istý druh teologickej povinnosti.“  
V príhovore, ktorý mal v roku 2000 kardinál Ratzinger na túto tému, zdôrazňuje, že pre kresťanov viera židov, dosvedčovaná Bibliou, nie je iným náboženstvom, ale základom ich vlastného náboženstva. Úsilie Benedikta XVI. o dialóg so židmi má teda hlboké korene. Opäť Mons. Paglia:
„Existuje veľa vystúpení teológa a neskôr kardinála Ratzingera práve ohľadom vzťahu medzi židovským a kresťanským Písmom. Toto je téma, ktorú Benedikt XVI. neustále zdôrazňuje. Židovská interpretácia Starého Zákona tvorí istým spôsobom aj súčasť kresťanského dedičstva. Toto je ďalšia z oblastí, kam cesta oboch náboženstiev musí pokračovať a mala by byť skúmaná s väčšou odvahou.“
 
Podľa Mons. Pagliu kresťansko-židovské duchovné dedičstvo nie je pevným putom iba medzi spomenutými dvomi náboženstvami, ale ovplyvňuje aj iné náboženstvá, či kultúru, najmä tú západnú. Ako uviedol, tieto „korene nevyschli, práve naopak, sú plné sily, energie a inšpirácie“. –pd, dj-