Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2010
17. január 2010
Maloletí migranti a utečenci
Drahí bratia a sestry, slávenie
Svetového dňa migrantov a utečencov mi opäť ponúka príležitosť pripomenúť neustály
záujem Cirkvi o tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom zakúšajú život v emigrácii. Prekvapuje
nás – ako som napísal v encyklike Caritas in veritate –, aké množstvo ľudí je do nej
zapojené, aké sociálne, ekonomické, politické, kultúrne a náboženské problémy vyvoláva
i pred aké dramatické výzvy stavia národné i medzinárodné spoločenstvo. Každý migrant
je ľudská osoba s neodňateľnými základnými ľudskými právami, ktoré musia rešpektovať
všetci a za každých okolností (porov. 62). Tohtoročná téma Maloletí migranti a utečenci
sa týka istého, pre kresťanov veľmi dôležitého aspektu. Majú totiž na pamäti Kristovo
napomenutie, že na poslednom súde sa bude na nich vzťahovať všetko, čo urobili alebo
neurobili „jednému z týchto najmenších“ (porov. Mt 25, 40.45). A vari by bolo možné
nezahŕňať medzi „týchto najmenších“ aj maloletých migrantov a utečencov? Veď podľa
evanjelia aj sám Ježiš už ako dieťa zažil skúsenosť migranta, keď musel ujsť pred
Herodesovými vyhrážkami a spolu s Máriou a Jozefom hľadať útočisko v Egypte (porov.
Mt 2, 14). Hoci Dohovor o právach detí jasne hovorí, že pri akejkoľvek činnosti
musí byť prvoradým hľadiskom záujem dieťaťa (porov. čl. 3), ktorému prináležia základné
práva osoby rovnako ako dospelému, v skutočnosti sa to, žiaľ, nie vždy deje. I keď
vo verejnosti vzrastá povedomie o tom, že je potrebné okamžite a rázne konať s cieľom
ochrany maloletých, v skutočnosti sú mnohí z nich osamotení a stávajú sa obeťami rôznych
foriem vykorisťovania. O dramatických podmienkach, v ktorých sa nachádzajú, sa môj
ctený predchodca Ján Pavol II. vyjadril v posolstve zaslanom 22. septembra 1990 generálnemu
sekretárovi OSN pri príležitosti Svetového summitu o deťoch takto: „Som svedkom –
píše – žalostných podmienok, v akých žijú milióny detí vo všetkých svetadieloch. Sú
najzraniteľnejšie, pretože ich hlas je najmenej počuť“ (Insegnamenti XIII, 2, s. 672).
Zo srdca si želám, aby sa venovala týmto maloletým migrantom náležitá pozornosť, lebo
potrebujú také spoločenské prostredie, ktoré umožní a podporí ich fyzický, kultúrny,
duchovný a morálny rozvoj. Život v cudzej krajine bez konkrétnych oporných bodov pre
nich predstavuje – najmä ak sú zbavení aj rodinnej opory – nespočetné a často vážne
problémy a ťažkosti. Typickým príkladom migrácie maloletých je situácia detí, ktoré
sa narodili v hostiteľskej krajine, alebo tých, ktoré nežijú s rodičmi, pretože títo
po ich narodení emigrovali, alebo sa k nim pripájajú až dodatočne. Títo mladiství
žijú v dvoch rozdielnych kultúrach a zakúšajú výhody i problémy takejto dvojitej príslušnosti,
čo im však môže poskytnúť aj príležitosť čerpať z bohatstva stretu odlišných kultúrnych
tradícií. Preto je dôležité, aby mali možnosť navštevovať školy a následne sa zaradiť
do sveta práce a tiež aby im vhodné vzdelávacie a sociálne štruktúry pomohli integrovať
sa do spoločnosti. Nikdy nemožno zabúdať na to, že dospievanie je pre formovanie ľudskej
bytosti rozhodujúcim obdobím. Osobitnú kategóriu mladistvých tvoria utečenci, ktorí
žiadajú o azyl, lebo z rôznych dôvodov museli utiecť z vlastnej krajiny, kde sa im
nedostalo náležitej ochrany. Štatistiky nám ukazujú, že ich počet neustále stúpa.
Preto treba tento jav pozorne sledovať a čeliť mu koordinovaným konaním, preventívnymi
opatreniami, primeranou ochranou a prijímaním mladistvých, ako to upravuje aj Dohovor
o právach dieťaťa (porov. čl. 22). Tu sa chcem obrátiť zvlášť na farnosti a mnohé
katolícke združenia, ktoré – oživované duchom viery a lásky – vyvíjajú veľké úsilie,
aby uspokojili potreby našich bratov a sestier. Som im vďačný za všetko, čo nesmierne
obetavo robia, no zároveň chcem vyzvať všetkých kresťanov, aby si uvedomili spoločenskú
a pastoračnú výzvu, ktorú predstavuje situácia maloletých migrantov a utečencov. V
srdci nech nám znejú Ježišove slová: „Bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25,
35) a tiež hlavné prikázanie, ktoré nám zanechal: milovať Boha celým svojím srdcom,
celou svojou dušou a celou svojou mysľou a zároveň milovať svojho blížneho (porov.
Mt 22, 37 – 39). To nás privádza k poznaniu, že každý náš konkrétny skutok sa musí
živiť predovšetkým vierou v pôsobenie milosti a Božej prozreteľnosti. Potom sa aj
pohostinstvo a solidarita voči cudzincom, zvlášť pokiaľ ide o deti, stane ohlasovaním
evanjelia solidarity. Práve to Cirkev hlása, keď otvára svoje náručie a usiluje sa
o to, aby sa rešpektovali práva migrantov a utečencov, a vyzývajú predstaviteľov jednotlivých
národov, medzinárodné organizácie a inštitúcie, aby podporovali vhodné iniciatívy
na ich ochranu. Nech nad všetkými matersky bdie Preblahoslavená Panna Mária a nech
nám pomáha pochopiť ťažkosti tých, ktorí sú vzdialení od svojej vlasti. Všetkých,
ktorí patria do rozsiahleho sveta migrantov a utečencov, uisťujem o svojej modlitbe
a zo srdca im udeľujem svoje apoštolské požehnanie.