Vybrané časti príhovoru Benedikta XVI. k diplomatickému zboru

Vatikán (11. januára, RV) – Vo svojom novoročnom príhovore členom diplomatického zboru pri Svätej stolici dňa 11. januára 2010 v Apoštolskom paláci sa Benedikt XVI. prítomným diplomatom prihovoril vo francúzskom jazyku. Z jeho rozsiahleho príhovoru prinášame vybrané časti.



„Excelencie, dámy a páni, je pre mňa dôvodom k veľkej radosti toto tradičné stretnutie na začiatku roka, dva týždne po oslave narodenia vteleného Slova. Tak ako sme to vyslovovali v liturgii, „v úctyhodnom tajomstve Vianoc sa on, neviditeľné Slovo, ukázal viditeľne v našom tele a zrodený pred vekmi začal jestvovať v čase, aby prijal na seba celé stvorenie a pozdvihol ho z jeho pádu“ (II. vianočná prefácia). Na Vianoce sme teda rozjímali nad tajomstvom Boha a nad tajomstvom stvorenia. Prostredníctvom ohlásenia anjelov pastierom sa k nám dostala dobrá zvesť o záchrane človeka a obnovení celého vesmíru. Z tohto dôvodu som v tohtoročnom Posolstve k Svetovému dňu pokoja pozval všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým anjeli patričným spôsobom prisľúbili pokoj, aby ochraňovali stvorenstvo. V tom istom duchu mám potešenie pozdraviť každého z vás, osobitne tých, ktorí sa zúčastňujete tejto ceremónie po prvý raz. Ďakujem vám od srdca za pozdravné žičenia, ktoré vyjadril váš dekan, pán veľvyslanec Alejandro Valladares Lanza a nanovo vám vyjadrujem vďaku za poslanie, ktoré plníte pri Svätej stolici. Vaším prostredníctvom nech sa dostane môj srdečný pozdrav a prianie pokoja a prosperity k všetkým obyvateľom krajín, ktoré dôstojne reprezentujete. Moje myšlienky ďalej smerujú tiež ku všetkým ostatným národom zeme: Petrov nástupca má svoje dvere otvorené pre všetkých a želá si so všetkými udržiavať vzťahy, ktoré prispejú k pokroku ľudskej rodiny.“

  

Benedikt XVI. ďalej vyjadril veľké uspokojenie zo strany Svätej stolice z nadviazania diplomatických vzťahov s Ruskou federáciou pred niekoľkými týždňami a tiež vyzdvihol význam nedávnej návštevy prezidenta socialistického Vietnamu vo Vatikáne. Potom poukázal na nezastupiteľný príspevok Cirkvi pre každého človeka bez rozdielu, jej príspevok pre ľudstvo ako také: „Cirkev je otvorená voči všetkým, pretože – v Bohu – existuje pre druhých!“ Pápež ďalej v nadväznosti na svoje nedávne Posolstvo pokoja z 1. januára a na encykliku Caritas in veritate opäť zdôraznil, že v aktuálnej dramatickej situácii ľudstva po ekonomickej a sociálnej stránke je potrebné ísť ku samotným koreňom problému. Tieto podľa jeho slov nachádzame práve v morálnej oblasti, „v bežne zaužívanej egoistickej a materialistickej mentalite, ktorá zabúda na hranice, prislúchajúce každému stvoreniu.“ Benedikt XVI. pokračoval:

 

 

„Dnes sa mi osobitne žiada zdôrazniť, že táto mentalita ohrozuje aj stvorenstvo. Každý z nás by pravdepodobne mohol uviesť nejaký príklad škôd, ktoré táto mentalita zanecháva na životnom prostredí, a to v každej časti sveta. Spomedzi mnohých spomeniem jeden, z nedávnej histórie Európy: pred 20 rokmi. Keď padol Berlínsky múr a keď sa zrútili materialistické a ateistické režimy, ktoré po mnohé desaťročia vládli časti tohto kontinentu, nebolo možné nezaznamenať hlboké rany, ktoré ekonomický systém bez zakotvenia v pravde o človeku zanechal nielen na dôstojnosti a slobode osôb a národov, ale tiež na prírode, a to znečisťovaním pôdy, vody a ovzdušia. Popieranie Boha znetvoruje slobodu ľudskej bytosti, ale nivočí aj stvorenie! Z toho vyplýva, že ochrana stvorenstva vychádza v prvom rade nie z estetickej požiadavky, ale predovšetkým z požiadavky morálnej, pretože príroda vyjadruje ten projekt lásky a pravdy, ktorý nás predchádza a ktorý pochádza od Boha.“



Benedikt XVI. ďalej vyslovil želanie, aby po ťažkostiach, ktoré sprevádzali Svetovú konferenciu Spojených národov o klimatických zmenách z decembra 2009 v Kodani, v tomto začatom roku medzinárodné spoločenstvo dospelo k účinnej dohode, najprv v nemeckom Bonne a potom aj v hlavnom meste Mexika. Ďalej Svätý Otec pokračoval:



„Chcel by som ešte poznamenať, že ochrana stvorenstva obsahuje v sebe aj správne hospodárenie s prírodnými zdrojmi krajín, na prvom mieste tých, ktoré sú ekonomicky znevýhodnené. Myslím na africký kontinent, ktorý som mal to potešenie navštíviť v marci minulého roku, konkrétne Kamerun a Angolu, a ktorému bolo venované nedávne špeciálne zasadanie Biskupskej synody. Synodálni otcovia so znepokojením signalizovali eróziu a pustnutie rozsiahlych oblastí obrábateľnej pôdy z dôvodu nerozvážneho využívania a znečisťovania prostredia (porov. Propozície, č. 22). V Afrike, ako kdekoľvek inde, je nevyhnutné prijať politické a ekonomické opatrenia, ktoré zaistia «také formy poľnohospodárskej a priemyselnej produkcie, ktoré budú rešpektovať poriadok stvorenia a uspokoja najzákladnejšie potreby všetkých» (Posolstvo ku Svetovému dňu pokoja 2010, 10).“

  

„Áno, dámy a páni, ochrana stvorenia je dôležitým faktorom pokoja a spravodlivosti! Spomedzi mnohých výziev, ktoré pred nás stavia, tú najzávažnejšiu predstavuje nárast vojenských výdavkov, ako aj udržiavanie či rozvíjanie jadrového arzenálu. To pohlcuje nesmierne zdroje, ktoré by mohli byť určené pre rozvoj národov, najmä tých najchudobnejších. Pevne sa spolieham na to, že na konferencii, ktorá preverí dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá je na programe v máji v New Yorku, sa prijmú účinné rozhodnutia v súvislosti s očakávaným odzbrojovaním, ktoré oslobodí planétu od nukleárnych zbraní. Ešte väčší smútok vyjadrujem nad tým, že produkcia a vývoz zbraní prispievajú ku konfliktom a násilnostiam, ako je to v Darfúre, Somálsku či v Demokratickej republike Kongo. K neschopnosti dištancovať sa od tejto špirály násilnosti a bolesti spôsobených týmito konfliktami zo strany tých, ktorí sú do nich priamo zainteresovaní, sa pridružuje zjavná neschopnosť ostatných krajín a medzinárodných organizácií vnášať pokoj, nepozerajúc na ľahostajnosť takmer rezignovanej svetovej verejnej mienky. Netreba potom zdôrazňovať, ako takéto konflikty škodia a degradujú životné prostredie. Ako potom nakoniec nespomenúť terorizmus, ktorý ohrozuje taký veľký počet nevinných životov a je príčinou toľkého trápenia? Pri tejto slávnostnej príležitosti by som chcel zopakovať výzvu, ktorú som zverejnil 1. januára počas modlitby Anjel Pána členom ozbrojených skupín každého druhu, aby zanechali cesty násilností a otvorili si srdcia pre radosť pokoja.“

 

„Dámy a páni, veľvyslankyne a veľvyslanci, to, čo som doteraz naznačil, sú len niektoré aspekty k tomu pridružených dimenzií problematiky životného prostredia. Korene situácie, ktorú máme všetci pred očami, sú morálneho charakteru a otázke musíme čeliť v kontexte veľkého výchovného úsilia, aby sme podporili skutočnú zmenu myslenia a nabehli na nový životný štýl. A na tomto sa môže a chce podieľať aj spoločenstvo veriacich, ale aby to bolo možné, je potrebné, aby mu bolo priznané jeho postavenie vo verejnosti. Žiaľ, v niektorých krajinách, najmä západných, sa v politickej a kultúrnej oblasti, ako aj v masovokomunikačných prostriedkoch presadzuje okrajová pozornosť voči náboženstvu a často nevraživosť, nehovoriac o znevažovaní náboženstva, osobitne kresťanského. Je jasné, že ak sa relativizmus chápe ako základný konštitutívny prvok demokracie, potom je tu riziko chápania laicity jedine v zmysle vylúčenia, alebo lepšie povedané odmietania spoločenského významu náboženstva ako takého. Takýto prístup plodí strety a rozdelenia, narušuje pokoj, znečisťuje „ekológiu človeka“ a pri principiálnom odmietaní odlišných postojov ako sú jemu vlastné sa aj premieňa na cestu bez východiska.

 

Je preto veľmi naliehavé definovať pozitívnu laicitu, otvorenú, ktorá tým, že bude založená na spravodlivej autonómii medzi pozemským a duchovným poriadkom, bude podporovať zdravú spoluprácu a zmysel pre spoločnú zodpovednosť. V takejto perspektíve uvažujem o Európe, ktorá vstupom do platnosti Lisabonskej zmluvy začala novú etapu procesu integrácie, ktorý bude Svätá stolica naďalej sledovať s rešpektom a so žičlivou pozornosťou. S uspokojením nad skutočnosťou, že Zmluva predvída, že Európska únia bude udržiavať s cirkvami „otvorený, transparentný a regulárny“ dialóg (čl. 17), vyjadrujem želanie, aby pri budovaní svojej budúcnosti vedela Európa vždy čerpať z prameňov vlastnej kresťanskej identity. Ako som to podotkol aj počas mojej septembrovej apoštolskej návštevy v Českej republike, táto [identita] plní nezastupiteľnú úlohu „pri formovaní vedomia každej generácie a pri podporovaní základného etického konsenzu pre dobro každej osoby, ktorá tento kontinent nazýva «domovom»!“ (Príhovor k občianskym predstaviteľom a diplomatickému zboru, 26. septembra, 2009). – sg, jk, jb-