Zamyslenie nad liturgickými čítaniami nedele Krstu Pána

Pripravil Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy, ktorý študuje psychológiu výchovy na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme

Milí poslucháči, liturgické čítania Vianočného obdobia nás vovádzajú svojim obsahom stretnúť sa s Kristom v Betleheme, kde Ježiš je predstavený ako malé dieťa, v ktorého osobe nám Boh ukazuje svoju náklonnosť k svetu a starostlivosť voči každému jednému z nás. Neskôr na sviatok Svätej rodiny je Ježiš predstavený už ako dospievajúci múdry mladík, na ktorého sa už o chvíľu bude vzťahovať celý Zákon, lebo podľa židovskej tradície v trinástich rokoch sa žid stáva dospelým. Nasledujúcu nedeľu Krstu Krista Pána, ktorou sa končí Vianočné obdobie, nás všetky liturgické čítania spoločne pozývajú očakávať zjavenie Boha. V prorokovi Izaiášovi je to napríklad vyjadrené takto: „A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie.“ (Iz 40,5) a evanjelium nasledujúcej nedele začína slovami: „Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.“ (Lk 3,15). A Boh sa skutočne zjavil. Ten istý Boh, ktorý mal na Vianočnú vigíliu tvár malého dieťaťa, na sviatok Svätej rodiny podobu dospievajúceho mladíka, je nám dnes predstavený ako dospelý zrelý muž, ktorý sa necháva pre nás pokrstiť. Pri tomto zjavení sa, či predstavení sa Ježiša Boh Otec vyriekne o ňom, ale hlavne o nás - o tebe a o mne, drahý brat a sestra, základnú životnú pravdu, ktorá má moc zbaviť nás, ak jej uveríš, všetkých tvojich úzkostí a priniesť ti spásu. Nie žeby ňou zmizli problémy, ale s ňou sa každý tvoj problém, ktorý sa azda teraz môže zdať neriešiteľný, stane riešiteľným. Ktoré sú to tie slová, ktoré má každý jeden z nás takú veľkú potrebu počuť, ale nie len počuť, ale im uveriť a zažiť? Tieto slová vyslovil nebeský Otec a znejú: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3,22) Boh Otec tieto slová hovorí svojmu Synovi Ježišovi, ale v rovnakej miere, ba dovolím si povedať ešte vo väčšej, pretože my sme omnoho slabší a viac neistí, zmietaní pochybnosťami o sebe samých a o tom, či sme milovaní, ich hovorí tebe, môj milovaný brat a sestra, tebe, mladému otcovi rodiny, ktorý stratil prácu, tebe, mladá pani, ktorú opustil tvoj muž pre svoj egoizmus, tebe, milá staršia pani, ktorá si chorá, a možno sa cítiš sama a nepotrebná, tebe, milý vysokoškolák, ktorý pre ekonomickú krízu nevidíš svetlo pre svoju budúcnosť. Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra. To je posolstvo tvojho Boha pre teba. I pre teba, mladá slečna, ktorá z rôznych príčin možno práve teraz rozmýšľaš nad tým, že by bolo pre teba lepšie zomrieť. Nie! Nedaj sa presvedčiť klamlivým slovám diabla a tohto sveta, že iba úspešní, inteligentní, výkonní, bohatí a krásni majú nárok na šťastný život. Diabol a tento svet sa nám snažia nepravdivo nahovoriť, že je treba byť vždy úspešní, bohatí, inteligentní, krásni, jednoducho najlepší, lebo iba tak môžeme byť milovaní. Klamstvo, klamstvo, a znova len klamstvo.

Tento svet nás často núti negovať lásku, ktorú máme v sebe samých, avšak nie od seba, ktorú sme dostali už pred naším počatím sa v lone našej matky. Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra. Toto sú pravdivé slová o tvojej existencii. Toto ti dnes hovorí tvoj Boh o tebe. Táto pravda predchádza a stále sprevádza tvoju reálnu existenciu tu na Zemi. Skús jej uveriť. V tomto svetle neexistuje problém, na ktorý by si nebol schopný nájsť nejaké inteligentné riešenie. Na margo toho Viktor Frankl hovorí: „Keď nie je možné zmeniť utrpenie, je stále možné zmeniť postoj k jeho prežívaniu.“ Svetlo viery, že sme milovaní Bohom, nás vyzbrojuje novou nádejou a novými riešeniami.

Je možné, že naša životná skúsenosť a naše životné rany nám nie vždy umožňujú precítiť to, že sme milovaní Bohom. Je to možné aj preto, že sme vo svojom živote len málo krát počuli, ba možno nikdy nepočuli napr. podobné slová, ktoré vyriekne židovský otec nad synom, keď má trinásť rokov a stane sa dospelým podľa Zákona: „Synu, nech sa v tvojom živote odohrá akákoľvek udalosť, či budeš úspešný, alebo nie, či sa staneš niekým dôležitým, alebo nie, či budeš mať zdravie, alebo nie, vždy si pamätaj, že ja a tvoja matka ťa budeme milovať.“ (H. Nouwen: Life of the Beloved). Ale možno, že tí druhí, tí, ktorí sú nám nablízku, sa necítia milovaní Bohom práve preto, že podobné slová, ktorými sa prihovára židovský otec svojmu synovi nepočuli práve z našich úst? Tak, či onak, prosím nezabudni a chráň si pravdu, že si milovaným synom a dcérou Boha Otca od večnosti. Prajem vám požehnaný večer.