Komentár Jozefa Kováčika: Čo zaželať?

Dnešný komentár pripravil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik

Tesne pred Vianocami som dostal množstvo listov. Priatelia i rôzne médiá a firmy, s ktorými ako TK KBS spolupracujeme, nám zaslali svoje Vianočné vinše a priania. Boli rôzne. Od kresťanských s kresťanským obsahom cez kresťanské s profánnym obsahom až po profánne s profánnym obsahom. V tomto kontexte sa mi páčil článok zástupcu šéfredaktora časopisu Trend a spolupracovníka internetového portálu Postoy.sk Františka Múčku, v ktorom trochu ironicky, no trefne odhaľuje zmýšľanie niektorých ľudí a organizácií a ich motiváciu pri zasielaní prianí k sviatkom.

Podotýka, že e-mail s politicky korektným predmetom Season's greetings tento rok poslala aj Komisia biskupských konferencií Európskej únie. Čoraz častejšie sa podľa neho nesú v podobnom duchu aj vianočné stretnutia, najmä tie, ktoré organizujú diplomatické kruhy. „Vitajte, sme radi, že ste prišli na toto stretnutie pri príležitosti, ktorá pre niekoho znamená vianoce pre iného iba možnosť relaxu”- prihovoril sa nedávno šéf ambasády na večierku.

K svojmu zamysleniu pridáva aj politicky korektné prianie, z ktorého som kúsok vybral. Citujem: „Prosím, prijmite bez záväznosti či pocitu zasahovania do vašich práv, ktoré z tohto pozdravu implicitne nevyplývajú, želanie k spoločensky zodpovednému, environmentálne neškodnému, protistresovému a politicky korektnému, rodovo vyváženému a inak nepríznakovému sviatku - ktorý ani sviatkom nemusí byť - naše želanie všetkého dobrého. Rešpektujúc právo nemyslieť si o tomto sviatku nič, prípadne nemyslieť vôbec, veríme, že si tieto chvíle užijete s blízkymi alebo aj sami, s jedným či viacerými životnými partnermi akýchkoľvek pohlaví alebo domácimi zvieratami či už zachovávate tradície, alebo vám prekážajú, veríte v zimný slnovrat alebo aj nie.” Behom niekoľkých dní pribudli pri článku desiatky reakcií. Bolo zaujímavé sledovať ich.



V predvianočnom čase ma zaujala i ďalšia mediálna udalosť. ČT2 odvysielala dokument Terezy Nvotovej „Ježiš je normální”. Dokument som poznal. Mal som ho možnosť vidieť už skôr. O to viac som sa tešil na avizovanú diskusiu v štúdiu Českej televízie v Brne. Dokument približuje skúsenosti bývalých študentov cirkevnej školy, ktorú viedli predstavitelia charizmatickej Pentekostálnej nekatolíckej skupiny. Dokument pomerne detailne vystihuje rôzne manipulatívne prvky i určitý druh absurdity, ktoré takéto prežívanie viery, založené takmer výhradne na pocitoch a fundamentalizme, prináša. Pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Z následnej diskusie som bol však sklamaný. Od moderátora cez režisérku dokumentu až po komparz išlo o dosť plytký prístup k závažnej téme. Prekvapenie sa znásobilo pri ukončení relácie, keď odznelo, že polovica komparzu sú študenti biskupského gymnázia. Až na dva pokusy prispieť do diskusie niečím racionálnym, kĺzala väčšina tvrdení po povrchu a tak zostali otázky, ktoré dokument položil nezodpovedané. Škoda.



Ak sa vrátim k nádielke pošty pred Vianocami, čakalo ma v nej i veľké prekvapenie. Medzi ostatnými obálkami s Vianočnými vinšami som dostal aj obálku z Terchovej. Od malej, 5-ročnej Terezky. Poslala mi Margarétku. Hoci ešte nevie písať /to za ňu zvládli rodičia/, v liste vysvetlila, že vo farnosti sa rozhodli počas rorátov modliť za kňazov. Ich úlohou bolo nájsť kňaza, za ktorého a na koho úmysel sa budú modliť. 7 ľudí, každý deň jeden z nich na ten istý úmysel. Margarétka so 7 lupienkami. A tak sa spolu so súrodencami, rodičmi a babkami modlili a modlia. „Tieto roráty som nevynechala ani jednu svätú omšu, na ktorej máme tému o sv. Jánovi Mária Vianneyovi”- napísala Terezka.



Priznám sa, okrem prekvapenia, mi tento list padol veľmi vhod. V Roku kňazov na nás, kňazov, niekto takto konkrétne pamätá. Skvelý nápad tých, ktorí sa venujú vo farnosti práci s mládežou. Nápad, ktorý veľmi konkrétne pretavil myšlienku modlitby za kňazov do konkrétnej podoby. Som vďačný Terezke i všetkým ostatným, ktorí sa pre takýto krok rozhodli.



Všetkým vám, drahí poslucháči, prajem požehnaný Nový rok 2010. Aby sme pocítili, že Boh stojí pri nás. Pomáha nám svojou milosťou a posväcuje našu túžbu spolupracovať na jeho pláne.