Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Dnes napoludnie pred modlitbou Anjel Pána Benedikt XVI. pútnikom na Námestí svätého Petra a divákom pri televíznych obrazovkách na celom svete adresoval tieto slová:



„Drahí bratia a sestry, v dnešnú nedeľu slávime sviatok Svätej rodiny. Ešte stále sa môžeme stotožniť s pastiermi z Betlehema, ktorí sa po anjelovej zvesti ponáhľajú k jaskyni a nachádzajú „Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16). Aj my sa zastavme pri tomto výjave a uvažujme nad jeho významom.



Prví svedkovia Kristovho narodenia, ktorými sú pastieri, sa nachádzajú nielen pred samotným dieťaťom Ježišom, ale pred malou rodinou. Mama, otec a syn, ktorý sa práve narodil. Boh sa chcel zjaviť tak, že sa narodí v ľudskej rodine, a preto sa ľudská rodina stáva obrazom Boha! Boh je Trojica, je spoločenstvo lásky a rodina je jej prvým a najbližším vyjadrením. Muž a žena, stvorení na Boží obraz, sa v manželstve stávajú „jedným telom“ (Gn 2,24), čo znamená spoločenstvom lásky, ktoré plodí nový život. Ľudská rodina sa stáva obrazom Trojice či už na základe medziľudskej lásky, alebo na základe povolania plodiť život.

Dnešná liturgia nám ponúka známy príbeh o dvanásťročnom Ježišovi, ktorý ostáva v Jeruzalemskom chráme bez vedomia svojich rodičov. Tí ho nakoniec s úžasom a starosťou po troch dňoch hľadania nachádzajú, ako diskutuje s učiteľmi. Svojej mame, ktorá od neho žiada vysvetlenie, Ježiš odpovedá, že on sa musí starať o veci svojho Otca, čo znamená Boha (porov. Lk 2,49). V tomto príbehu sa chlapec Ježiš javí ako plný horlivosti za Boha a Chrám.



Môžeme sa pýtať: Kde sa Ježiš naučil láske k „veciam“ svojho Otca? Samozrejme od rodičov. Od koho, ak nie od nich, sa naučil modlitbám, prikázaniam, dodržiavaniu soboty a radosti z plnenia Pánových príkazov? A kto, ak nie jeho otec - „muž spravodlivý“ (Mt 1,19) - ho naučil, že skôr musí poslúchať Boha ako ľudí?

Teda, môžeme povedať, že Ježišovo rozhodnutie ostať v chráme bolo tiež ovocím výchovy, ktorú dostal od Márie a Jozefa. Tu môžeme nahliadnuť do autentického zmyslu kresťanskej výchovy. Ona je ovocím spolupráce medzi vychovávateľmi a Bohom, ktorú treba objavovať. Kresťanská rodina si je vedomá, že deti sú darom a Božím plánom. Preto ich nemôže považovať za svoje vlastníctvo, ale vidiac v nich obraz Božej lásky je povolaná, aby ich vychovávala k väčšej slobode. K slobode, ktorá znamená povedať Bohu áno, aby sa uskutočnila jeho vôľa.

Panna Mária je najdokonalejším príkladom tohto áno. Jej zverme všetky rodiny a osobitne sa modlime za ich dôležité poslanie vo výchove. –js–