Kardinál J. Tomko: Demografické otázniky nad Slovenskom
Príhovor kardinála
Jozefa Tomka na aktuálnu tému demografickej situácie na Slovensku pri príležitosti
sviatku Svätej rodiny.
Populačný vývoj na Slovensku Katolícka
Cirkev ukončuje civilný rok v znamení rodiny. Posledná nedeľa v roku je zasvätená
práve Svätej rodine. Uprieť pozornosť na rodinu, keď sa robí konečná súvaha a celoročná
bilancia každej spoločnosti, má svoj zmysel. Lebo ostáva pravdou staré, zdanlivo opotrebované
tvrdenie, že rodina je základná bunka ľudskej spoločnosti. Stav Cirkvi, národa a štátu
sa meria podľa stavu rodiny.
Preto musí všetkých ľudí na Slovensku zaujať obsah
štúdie „Populačný vývoj na Slovensku“, ktorú začiatkom decembra zverejnil Štatistický
úrad Slovenskej republiky. Niektoré noviny predstavili hlavné výsledky tohto demografického
výskumu bombastickými titulmi: „Slovensko sa rozvádza a starne“, „Každé druhé manželstvo
sa končí krachom!“ Presné údaje však len máličko opravujú tieto nepresnosti a vyžadujú
si zvýšenú pozornosť tak zo štátnej ako aj z cirkevnej strany. Musia však zaujať každého
pozorovateľa, ktorému leží na srdci budúcnosť Slovenska.
Podľa výskumu sa v našej
krajine narodilo v roku 2008 trochu viac detí ako predtým, ale plodnosť ostáva jedna
z najnižších v Európe: iba 1,3 dieťaťa na jeden manželský pár, čiže sme hlboko pod
hranicou reprodukcie obyvateľstva, ktorou je 2,1 detí na výmenu rodičov. V rámci Európskej
únie patrí Slovensko naďalej ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou. Populácia u nás starne,
máme už zhruba 80 seniorov na sto detí do 15 rokov a onedlho, ak sa situácia nezmení,
sa ten pomer celkom obráti a známa veková pyramída bude stáť na špičke, čiže stúpajúci
počet dôchodcov prevýši počet detí.
Zarážajú však predovšetkým dve skutočnosti:
ponajprv počet pôrodov mimo manželstva presiahol tridsať percent, čiže tretina novorodencov
sú nemanželské deti; a potom: počet rozvodov dlhodobo rastie a v súčasnosti sa rozvedie
41 zo 100 manželstiev. V roku 2008 to bolo 12 675 párov, čo je takmer dvojnásobný
počet oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa údajov o rozvod žiadajú z dvoch
tretín ženy. Najčastejšou príčinou rozvodov je údajne „rozdielnosť pováh, názorov
a záujmov“, v menšej miere manželská nevera a tiež alkohol. K rýchlemu rozvodu vedie
aj neuváženosť pri vstupe do manželstva.
Tento stav privádza pred oči celú
problematiku rozvodu. Tá by sa dala zhrnúť do jednej otázky, na ktorú si musí odpovedať
každý rozmýšľajúci človek, bez ohľadu, či je veriaci alebo neveriaci: je rozvod znakom
pokroku? Rozumie sa pri tom ľudský pokrok manželov, ich detí aj celkovej spoločnosti,
národa, štátu i civilizácie. Je teda nárast rozvodov na Slovensku znakom pokroku alebo
úpadku našej rodiny a tým aj našej spoločnosti? K tejto mimoriadne dôležitej otázke
by chceli prispieť krátke poznámky, čerpané zo skúsenosti rôznych národov ako aj z múdrosti
evanjelia.
Behom storočí sa manželstvo utvrdilo ako zväzok jedného muža a jednej
ženy, a to ako výlučný zväzok, ktorý sa zakladá na rozdielnosti pohlaví a na láske.
Jeho cieľom je intímne spoločenstvo manželov a splodenie i výchova detí, s ktorými
sa vytvára rodina v užšom zmysle. Toto chápanie je na svete všeobecne rozšírené. Dnes
ho ohrozujú útoky zo strany ideológie o „rode“ („gendre“) a homosexuálnych nárokov
na uznanie ich „partnerstva“ ako moderného druhu manželstva a rodiny. Rozvod však
ostáva v súčasnej dobe najväčším nepriateľom ozajstného manželstva a rodiny.
-
Rozvod sa protiví ozajstnej láske. Manželstvo je stav lásky, a to celistvej,
osobnej a intímnej lásky, ktorá vedie manželov k úplnému darovaniu sa a vytvára spoločenstvo
celého života. Taká láska sa neobmedzuje len na čisto pohlavnú oblasť a rozkoš, ale
zahŕňa aj vôľu, obetavosť, prejavy nežnosti, ohľad na druhého, trpezlivosť, spoločné
zdieľanie životných ťažkostí a starostí o dobro manžela, manželky a detí. Je verná
až do smrti. Pravá láska značí nielen „cítiť sa dobre“, ale aj „chcieť dobre“; nielen
hľadať egoisticky osobné pocity, ale vedieť hľadať a budovať šťastie spoločne s inou
osobou. Láska je ako ohník, ktorý azda za mlada šľahá vysoko, ale má rôzne prejavy
v rôznom veku a neskôr planie spokojne a živí sa drobnými skutkami pozornosti, ako
to vidíme na mnohých krásnych starších manželoch. Dnešná spoločnosť si musí preveriť
pojem lásky, ktorý sa poväčšine zúžil na sex.
- Možnosť rozvodu poškodzuje
spokojné súžitie manželov, lebo necháva v duši stálu obavu pred „krachom“
manželstva. Stačí malá zvada, roztržka, chyba v každodennom živote, nervozita, rôzne
vnútorné i vonkajšie ťažkosti, aké poznajú všetky manželské páry, a pri ľahkej možnosti
sa ihneď myslí na rozvod. Pri tom skúsenosť ukazuje, že malé a niekedy aj väčšie manželské
krízy sa dajú prekonať, ba môžu poslúžiť k utuženiu zväzku.
- Rozvod
ťažko poškodzuje deti, ktoré sú nevinnými obeťami rodičov. Veda i život nás
učia, že dieťa potrebuje k zdravému rastu a dozrievaniu atmosféru tak otcovskej ako
aj materinskej lásky. Ako sa modlí dieťa v Rúfusových „Modlitbičkách“: „Dve rúčky
deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame“. Rozvod spôsobuje dieťaťu afektívnu
ranu, ohrozuje jeho citovú rovnováhu. Výroky detí rozvedených, ktoré zozbierala francúzska
spisovateľka Jeanne Delais, sú otrasné: „My sme poznačení; nie sme ako iné deti“,
alebo ako sa krajne vyjadril syn rozvedených a oboch znovu zosobášených rodičov: „Predtým
som nenávidel dvoch rodičov, po ich sobáši nenávidím štyroch“. Pri rozvode sa na deti
zabúda!
Už aj z týchto krátkych poznámok vidno, že rozvod nie je znakom ľudského
pokroku. Ba naopak, je znakom rozkladu rodiny a tým aj úpadku každej ľudskej civilizácie,
ako to dokazuje história. Aj sám Ježiš Kristus vidí rozvod v starožidovskom zákonodarstve
ako následok „tvrdosti srdca“ (Mt 19,8). On ako Boží Syn s vyššou múdrosťou a hlboký
znalec človeka, dal jasnú odpoveď na otázku o rozvode: „Čo Boh spojil, nech človek
nerozlučuje!“ (Mt 19,7) Boh ustanovil manželstvo ako nerozlučiteľný zväzok. Neodsúdil
rozvod preto, aby trápil človeka, za ktorého vylial svoju krv, ale preto, lebo rozvod
je proti ozajstnému dobru človeka. Kristus chce predovšetkým chrániť ozajstnú manželskú
lásku. Najistejšou garanciou stálosti a súladu v rodine je prítomnosť Krista v mysliach,
zásadách, v živote dvoch ľudských sŕdc, ktoré, ponechané samy na seba, by sa ľahko
mohli pomýliť. Ako to pekne vyjadril americký biskup Fulton Sheen: v manželstve traja
uzatvárajú zväzok, Kristus je ten tretí.