Hovorca Svätej stolice k dekrétu o heroických cnostiach Pia XII.

Vatikán (23. decembra, RV) – Hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi dnes publikoval nasledujúce vyjadrenie k otázkam okolo dekrétu o heroických cnostiach Pia XII., ktorý podpísal Benedikt XVI. v sobotu 19. decembra.



„Podpis pápeža na dekréte, ktorým boli prisúdené heroické cnosti Piovi XII., vyvolal isté reakcie v židovskom svete, pravdepodobne preto, že tu ide o podpis, ktorého význam je jasný v okruhu Katolíckej cirkvi ako i v okruhu pracovníkov v odbore, ale môže si vyžadovať niektoré vysvetlenia pre širšiu verejnosť. Predovšetkým pre židovskú verejnosť, ktorá je pochopiteľne veľmi vnímavá na všetko, čo súvisí s historickým obdobím Druhej svetovej vojny a s Holokaustom. Keď pápež podpisuje dekrét o hrdinských cnostiach niektorého z Božích služobníkov, to znamená osoby, o ktorej bol začatý proces blahorečenia, potvrdzuje pozitívne hodnotenie, ktoré už bolo odhlasované Kongregáciou pre kauzy svätých, po tom, čo boli pozorne preskúmané písomnosti a svedectvá o skutočnosti, že kandidát žil výnimočným spôsobom kresťanské cnosti a prejavil svoju vieru, nádej a lásku v miere vyššej, než sa bežne očakáva od veriacich.



Preto môže byť kandidát na blahorečenie predstavený ako vzor kresťanského života pre Boží ľud. Prirodzene, že pri tomto posudzovaní sa berú do úvahy okolnosti, v ktorých táto osoba žila, a ktoré sa skúmajú i z hľadiska historického. Hodnotenie kongregácie sa však vzťahuje na svedectvo kresťanského života, ktoré vydal daný kandidát (jeho intenzívny vzťah k Bohu a neustále hľadanie evanjeliovej dokonalosti – ako povedal pápež minulú sobotu vo svojom prejave pre Kongregáciu pre kauzy svätých). Nejde tu o hodnotenie historického dosahu všetkých jeho operatívnych rozhodnutí. I následná možná beatifikácia sa nachádza v tej istej línii, predstaviť božiemu ľudu – za pomoci ďalšej podpory znaku mimoriadnych milostí daných Bohom na príhovor Božieho služobníka – vynikajúci vzor kresťanského života.



Pri príležitosti blahorečenia Jána XXIII. a Pia IX. Ján Pavol II. zdôraznil že „svätosť žije v dejinách a žiadny svätý nie je zbavený obmedzení a podmieneností vlastných našej ľudskosti. Beatifikáciou niektorého zo svojich synov Cirkev neoslavuje zvláštne historické rozhodnutia, ktoré uskutočnil, ale skôr ho dáva k nasledovaniu a uctievaniu pre jeho cnosti na chválu božej milosti, ktorá v nich žiari“ (3.9.2000).



Toto nemá vôbec v úmysle obmedzovať diskusiu o konkrétnych rozhodnutiach, ktoré uskutočnil Pius XII. v situácii, v ktorej sa nachádzal. Zo svojej strany Cirkev tvrdí, že boli uskutočnené s čistým úmyslom plniť čo najlepšie službu obrovskej a dramatickej zodpovednosti pápeža. V každom prípade, pozornosť a ustarostenosť Pia XII. pre osud Židov – nepochybne významné skutočnosti pre hodnotenie jeho cností - sú naširoko dosvedčené a uznané i mnohými Židmi.



Zostane teda i v budúcnosti špecifický priestor pre otvorené bádanie a hodnotenie historikov. V konkrétnych prípadoch je potrebné mať otvorené všetky možnosti štúdia dokumentov. Už Pavol VI. chcel podporiť toto bádanie publikovaním zväzku Actes et Documents. Pre úplné otvorenie archívov, ako sa už povedalo viackrát, je potrebné uskutočniť usporiadanie a katalogizáciu obrovského množstva dokumentov, ktoré si vyžaduje čas ešte niekoľkých rokov.



Pokiaľ ide o skutočnosť, že dekréty o hrdinských cnostiach pápeža Jána Pavla II. a Pia XII. boli ohlásené v ten istý deň to neznamená vzájomné pričlenenie týchto dvoch káuz. Obe kauzy sú vzájomne nezávislé a každá z nich má svoje vlastné smerovanie. Nie je teda žiadny dôvod domnievať sa, že by sa obe beatifikácie mohli uskutočniť v tom istom čase.



Napokon, náklonnosť, veľké priateľstvo a rešpekt pápeža Benedikta XVI. voči židovskému národu boli už veľmi veľa krát dosvedčené a i jeho teologické dielo o tom podáva jednoznačné svedectvo. Je teda jasné, že nedávny podpis pápeža na dekréte nemôže byť v žiadnom prípade interpretovaný ako nepriateľský akt proti židovskému národu a možno si želať, aby nebol považovaný za prekážku na ceste dialógu medzi Židovstvom a Katolíckou cirkvou. Naopak, je tu želanie, aby budúca návšteva pápeža v Rímskej synagóge bola príležitosťou znovu potvrdiť a s veľkou srdečnosťou upevniť putá priateľstva a úcty.“ –pd, jb-