Záverečná adventná kázeň P. Raniera Cantalamessu

Tretia a záverečná adventná kázeň P. Raniera Cantalamessu OFM Cap. Pre rozhlas pripravil P. Peter Dufka SJ




O Márii sa v Novom Zákone nehovorí veľa, ale ak si bližšie všimneme tieto texty, zistíme, že nechýba pri troch najdôležitejších udalostiach, ktoré tvoria základ kresťanského tajomstva. Sú to: Vtelenie, tajomstvo Veľkej noci a Zoslanie Ducha Svätého. Mária bola prítomná pri vtelení, pretože sa udialo v nej. Bola prítomná pri tajomstve Veľkej noci, pretože je napísané: „Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna“ (Jn 19,25) a nakoniec bola prítomna pri zoslaní Ducha Svätého, ako je napísané: „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1,14).



Každá jedna z uvedených troch udalostí nám zjavuje niečo z tajomnej blízkosti medzi Máriou a kňazstvom, avšak, keďže sa nachádzame v blízkosti Vianoc, je dobré sústrediť pozornosť na to, čo Mária hovorí o kňazovi a pre kňaza v súvislosti s tajomstvom Vtelenia.



Aký je vzťah medzi Máriou a kňazom? Aké vzťahy sú medzi materstvom Márie a služobným kňazstvom?

Mária i kňaz dávajú Krista ľudstvu, ale každý svojím spôsobom. Mária prostredníctvom vtelenia a skrze rozliatu milosť, ktorou ju Boh naplnil a kňaz prostredníctvom moci posvätného rádu.

Analógia medzi Máriou a kňazom sa môže vyjadriť i takto: Mária skrze Ducha Svätého počala Krista a po tom, čo ho nosila pod svojím srdcom, ho porodila v Betleheme. Kňaz, pomazaný a posvätený Duchom Svätým pri vysviacke je povolaný, aby sa aj on naplnil Duchom Svätým a aby mohol priviesť na svet Krista a nechal ho narodiť sa v dušiach prostredníctvom ohlasovaného slova a vysluhovania sviatostí.



Ani Mária, ani kňaz nie sú iba jednoduchým kanálom, cez ktorý by milosť prechádzala tak, že by ich nechávala pasívnymi alebo nevyvolávala v nich reakciu.



Tertulián hovorí o istom gnostickom spise, podľa ktorého sa Ježiš síce narodil vďaka Máriinmu „Áno“, ale sa nepočal v nej a z nej. Mária by sa takto stala pre Ježiša iba cestou, prostriedkom k jeho príchodu na tento svet, nie však matkou. Podobne je to i s kňazom. Kňaz sa nemôže obmedziť na to, aby ohlasoval Krista len tým, čo sa o ňom naučil z kníh. Kristus sa musí počať i v ňom. Podobne, ako Mária, i kňaz musí byť akoby vodnou nádržou, ktorá zavlažuje vonkajšok z toho, čím je plný vo vnútri. Nemá byť kanálom, ktorý nechá pretekať vodu bez toho, aby si niečo nechal i pre seba.

Osobný prínos, spoločný Márii a kňazom, je obsiahnutý vo viere. Mária, píše sv. Augustín, skrze vieru počala a skrze vieru porodila. I kňaz skrze vieru nosí Krista vo svojom srdci a prostredníctvom viery ho odovzdáva i druhým.   

 

Keď Mária navštívila Alžbetu, táto, plná Ducha Svätého zvolala veľkým hlasom. „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). Niet pochybností o tom, že toto zvolanie sa vzťahuje na Máriinu odpoveď anjelovi „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Anjel potom od nej odišiel“ (Lk1,38). Na prvý pohľad sa zdá, že táto odpoveď Márie bola ľahká a bezproblémová až do konca. Stať sa matkou kráľa, ktorého kráľovstvo nebude mať konca, matkou Mesiáša - veď práve po tom túžilo každé dievča. Ale toto je len spôsob ľudského uvažovania.

Mária sa ocitla v absolútnej osamelosti. Komu môže povedať to, čo vie? To čo sa stalo? Nemá nikoho, iba Boha, komu sa môže zdôveriť. A Mária, ako každé mladé dievča v Izraeli, ktoré sa chystá na manželstvo, poznala dobre to, čo bolo napísané v Mojžišovom zákone, v Deteronómiu, v 22. kapitole. Tu sa píše, že dievča, ktoré by v deň svadby nebolo pannou, muselo byť vyvedené z otcovského domu a ukameňované ľuďmi z dediny.



Boh nikdy neoberá stvorenia o ich súhlas a neutajuje pred nimi jeho dôsledky. Vidíme to v Písme vo všetkých veľkých povolaniach. Jeremiášovi povie: „Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja“ (Jer 1.19). A Ananiášovi hovorí o Šavlovi: „A ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno“ (Sk 9,16). Iba v prípade Márie by si Boh počínal inak? Nechal by ju v osamelosti? Vo svetle  Ducha Svätého, ktorý sprevádza Božie volanie, i ona celkom isto spoznala, aká je jej cesta. Spoznala ju vďaka viere.



Druhý Vatikánsky koncil poukazuje na veľkosť Márie, ktorá je v jej viere. Mária putovala vo viere a napredovala v nej. Všetci teda, „musia a môžu napodobňovať Máriu v jej viere“, ale osobitným spôsobom to musí robiť kňaz.