Vianoce sú blízko - zamyslenie k 4. adventnej nedeli

Zamyslenie P. Rudolfa Uhera SJ nad liturgickými čítaniami Štvrtej adventnej nedele. Jeho autor študuje na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.



VIANOCE SÚ BLÍZKO

Vianoce sú blízko: ako ich očakávame? Ako sa na ne chystáme? Ako si ich pripravujeme? Čo robíme preto, aby už prišli?



Môžeme pozorovať okolo seba rozličné spôsoby, ako si ľudia pripravujú Vianoce: slávnostné osvetlenie, ozdobené stromy, darčeky, blahoželania... Niekto sa možno usiluje byť láskavejší, zaujímať sa viac o chudobných. Ďalší chystajú veľké hostiny, zábavné večery, cesty za exotikou. Takmer všetci túžime po vysnívaných Vianociach podľa našich predstáv. Avšak kresťanské Vianoce nie sú Vianoce podľa našich túžob a snov. Sú to Vianoce Ježišove, je to sviatok Ježiša Krista, ktorý prichádza oslobodiť a zachrániť svet. Ak neprijímame Vianoce ako dar, ale chceme si ich vyrobiť my sami, tak potom budú rovnaké ako všetky ostatné sviatky, ktorých protagonistom je naše sebectvo, naše malé a biedne úmysly, naše úbohé túžby: prázdna a povrchná oslava bez skutočnej vnútornej radosti.



Je to sám Boh, Nebeský Otec, ktorý pripravuje Vianoce svojho Syna ako milostivé narodenie a ako najväčší dar svojej lásky. Na nezaslúženú milosť tohto daru nám poukazujú dve ženy, o ktorých nám rozpráva evanjelium nastávajúcej štvrtej adventnej nedele: Mária a Alžbeta. Prvá panna a druhá neplodná. Dve ženy, ktoré z ľudského hľadiska stoja úplne mimo hry, čo sa týka príchodu Mesiáša na tento svet. Napriek tomu Boh si vyberá práve tieto dve ženy, pohostinné a chudobné v duchu. Ľahko sa teda dovtípime, že na prijatie Božieho daru do tohto sveta, na prípravu Ježišových Vianoc je aj dnes potrebná tá istá disponovanosť, akú mala Mária: pokora, otvorenosť voči Bohu, ochota postaviť ho na prvé miesto v hierarchii svojich hodnôt. Treba mať odvahu zrekonštruovať, prebudovať, obnoviť náš autentický vzťah s Bohom, kiežby dobrou spoveďou, ak chceme pripraviť pekné Vianoce.



Mária je naším vzorom a učiteľkou, ako prežiť skutočné Vianoce, aj pre svoju otvorenosť voči blížnemu. Len čo prijala do svojej duše a do svojho tela Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, vybrala sa k Alžbete, aby jej pomohla a poslúžila. Kto sa uzavrie vo svojom vlastnom egoizme, nie je schopný privolať Vianoce do svojho života. Ak sú naše túžby nízke, úbohé a skazené, tak potom všetko vidíme v tomto pokrivenom svetle. Kto je sebecký a túži po zisku, nie je schopný vnímať hodnotu priateľstva, nezištnosti a darovania. Bezcharakterný človek si myslí, že všetci okolo neho sú bezcharakterní. Ten, kto je podozrievavý a nedôveruje, si zase myslí, že aj ostatní sú takí istí ako je on. Iba ten, kto je vo svojom vnútri čistý, kto je jednoduchý a dobrý, dokáže vidieť Boha a je schopný umožniť mu prísť na tento svet.



Potrebujeme hľadieť na Máriu, aby sme porozumeli vianočnej radosti. Jej duša velebí Pána a jej duch jasá v Bohu Spasiteľovi. Mária zakusuje pravú radosť, pretože prijala do svojho vnútra prameň radosti. Nemôžeme zažiť naozajstnú radosť na Vianoce, ak nemáme Ježiša v srdci.

Daruj mi čistú myseľ, aby som ťa zazrel.

Daruj mi pokornú myseľ, aby som ťa začul.

Daruj mi milujúcu myseľ, aby som ti slúžil.

Daruj mi veriacu myseľ, aby som zostal v tebe.
Dag Hammarskjöld