Benedikt XVI. pri soche Nepoškvrnenej: Ani masmédiá nás nemajú vo svojej moci

Vatikán (8. decembra, RV) - V utorok 8. decembra, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, navštívil Benedikt XVI. Španielske námestie v Ríme, kde sa pomodlil pri stĺpe, ktorý nesie na svojom vrchole sochu Immaculaty. Svätý Otec si uctil Pannu Máriu kadidlom a ozdobil mariánsky stĺp kvetmi. V príhovore sa zamyslel nad úlohou, akú plní táto socha vztýčená nad Rímom pre jeho obyvateľov. Okrem iného povedal:



„Čo hovorí Mária tomuto mestu? Čo pripomína všetkým svojou prítomnosťou? Pripomína, že «kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť» (Rim, 5, 20) – ako píše apoštol Pavol. Ona je Nepoškvrnenou matkou, ktorá opakuje ľuďom našich čias: Nebojte sa, Ježiš zvíťazil nad zlom. Zvíťazil nad ním v jeho základe a vyslobodil nás z jeho moci.

 

Ako veľmi potrebujeme túto krásnu správu! Každý deň sa totiž cez noviny, televíziu a rozhlas rozpráva o zle, zlo sa opakuje a nafukuje, privykáme si na hrôzy a stávame sa necitlivými a určitým spôsobom nadrogovanými, pretože to, čo je negatívne, sa celkom neodbúrava a deň čo deň sa hromadí. Srdce sa zatvrdzuje a myšlienky sa zatemňujú. Pre toto potrebuje mesto Máriu, ktorá nám svojou prítomnosťou rozpráva o Bohu, pripomína nám víťazstvo milosti nad hriechom a privádza nás k nádeji aj v ľudsky najťažších situáciách. 

V meste žijú – alebo prežívajú – neviditeľné osoby, ktoré sa každý deň objavujú na titulných stránkach alebo na obrazovkách a ktoré sú obeťami využívania až do krajnosti, len aby správa či obraz pritiahli pozornosť. Je to zvrátený mechanizmus, ktorému sa, žiaľ, ťažko dá brániť. Mesto veci najprv ukryje a potom ich vystaví na verejnosť. Bez súcitu, alebo s falošným súcitom. V každom človeku je však túžba po tom, aby bol prijatý ako osoba a aby sa s ním nakladalo ako s posvätnou skutočnosťou, pretože každý ľudský osud je posvätným príbehom a vyžaduje si najväčšiu úctu.

 

Mesto, drahí bratia a sestry, to sme my! Každý z nás prispieva k jeho životu a k jeho morálnej klíme, v dobrom i v zlom. Srdcom každého z nás prechádza hranica medzi dobrom a zlom a nikto z nás sa nemá cítiť v práve súdiť tých druhých, ale skôr každý má cítiť povinnosť, aby polepšil seba samého. Masmédiá majú sklon viesť nás k tomu, aby sme sa cítili neustále divákmi, ako keby sa zlo týkalo iba tých druhých a akoby v našom živote isté veci nemohli nikdy nastať. Sme však všetci „aktérmi“ a - či v zlom, alebo v dobrom – naše správanie vplýva na druhých.“ 

Svätý Otec uprostred tejto náročnej situácie upriamil pozornosť veriacich práve na Nepoškvrnenú Pannu:



„Nech nám Nepoškvrnená Panna Mária pomáha objavovať a brániť hĺbku ľudskej osoby, pretože v nej je dokonalá priezračnosť duše i tela. Je zosobnená čistota, v tom zmysle, že duch, duša a telo sú v plnom súlade medzi sebou navzájom a v súlade s Božou vôľou. Mária nás učí otvoriť sa voči konaniu Boha, aby sme hľadeli na druhých tak, ako na nich hľadí on: počínajúc od srdca. Aby sme hľadeli s milosrdenstvom, s lásku, s nesmiernym citom, osobitne na tých najosamelejších, znevážených, zneužívaných. «Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť». 

Po litániovom speve Svätý Otec predniesol záverečnú modlitbu a udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie. Na záver zaznel Španielskym námestím latinský hymnický spev „Tota Pulchra“ (Celá krásna si Mária). -jb-