Odkaz Mattea Ricciho „Veľkého učiteľa Orientu“ po 400 rokoch

Rubriku pripravila sr. Jaroslava Kochjarová

„Jezuita v kráľovstve draka”-  pútavý titul dokumentárneho filmu o živote Mattea Ricciho, talianskeho misionára v Číne. Už v júni tohto roku sa stal úspešnou realizáciou zámeru režiséra Gjona Kolndrekaja: venovať sa  fascinujúcej osobnosti misionára a vedca, ktorý vstúpil do vzťahu medzi kresťanskou filozofiou a východným myslením.

Ďalším sprievodným podujatím osláv 400-tého výročia smrti Mattea Ricciho v roku 2010 je výstava s názvom „Na vrcholkoch dejín. P. Matteo Ricci  medzi Rímom a Pekingom“. Organizuje ju výbor pre oslavy 400-ročnice v spolupráci s Vatikánskymi múzeami, Generálnou kúriou Spoločnosti Ježišovej a Pápežskou univerzitou Gregoriánou. Výstava je verejnosti prístupná do 24. januára 2010 v  krídle Karola Veľkého – Braccio di Carlo Magno pri Vatikánskej bazilike.

Vážení poslucháči, v nasledujúcich minútach vám ponúkneme audio prehliadku tejto ojedinelej výstavy. Sprevádzať nás bude riaditeľ Vatikánskych múzeí Prof. Antonio Paolucci. Nech sa páči, vstúpte. (jin) Čo vidíme? Hovorí Prof. Paolucci:

„Tmavá modrá s kovovým leskom – to je dominujúca farba v sekcii západu, z ktorej Matteo Ricci pochádza. Druhá je cisárska červená – táto znázorňuje nový svet, ktorý Matteo Ricci objavoval a absorboval. Teda ide o konfrontáciu dvoch svetov.“

Má nám čo povedať P. Ricci aj dnes?

„P. Ricci predbehol svoju dobu a ukázal nám, že pri kontakte s inou kultúrou je potrebné priblížiť sa jej s čistým úmyslom, bez predsudkov. Učí nás byť prispôsobivými, preniknúť citlivým spôsobom do ducha ľudu, ktorého sme hosťom.“

Čo môže ukázať táto výstava takpovediac „nezasväteným“?

„Tú podmaňujúcu schopnosť kultúry. Pretože on neprichádza do Číny prednášať kresťanstvo. To robí, ale spôsobom veľmi prirodzeným, nenúteným, o to viac podmanivým: cez kultúru, vedu, technológiu... Získava si ľud, predovšetkým cisársky dvor týmito vecami.“

Kto je Matteo Ricci?

Prehliadka pozostávajúca zo 150 exponátov v 5 chronologicko - tematických sekciách nám približuje jeho život veľmi autenticky a pútavo:



Prvú sekciu „Z Maceraty do Ríma“ - reprezentujú okrem iného portréty pápežov, ktorí sprevádzali život tohto jezuitu. Matteo Ricci sa narodil v talianskom meste Macerata v roku 1552. Od 9 rokov navštevuje miestne jezuitské kolégium, ako 19 ročný žiada o vstup do noviciátu. V protokole o prijatí možno čítať o jeho veľkom odhodlaní „robiť, čo káže poslušnosť“. Roku 1572 skladá sľuby, medzi r. 1573-1577 študuje v Ríme rétoriku, filozofiu, matematiku, astronómiu.



V druhej časti výstavy – pripomínajúcej založenie Spoločnosti Ježišovej a poslanie na Východ – možno vidieť portréty dvoch veľkých jezuitských svätých: takpovediac Ricciho predchodu, Sv. Františka Xaverského a zakladateľa Spoločnosti, sv.Ignáca z Loyoly. Ide o vzácny Rubensov obraz z kostola dell‘ Gesù v Janove.  V roku 1577 dostáva Ricci poslanie – Misia v Oriente. O rok nato, po doplňujúcich štúdiách teológie a portugalčiny, odchádza už ako kňaz Spoločnosti

Ježišovej do Goy, portugalskej základne v Indii, odkiaľ pokračuje do Macaa na juhu Číny a neskôr do hlavného mesta Peking.



Tretia sekcia predstavuje vedecký rozmer Mattea Ricciho, ktorý mu otvoril dvere nedostupného mesta Peking. Je dokumentovaná výnimočnou zbierkou jeho vedeckých prístrojov, ktoré v tom čase znamenali prelom v astronómii, meraní času a zememeračstve, ale aj ním vydanou mapou sveta.



Prehliadka pokračuje pod názvom „Čína v čase P. Mattea Ricciho“. Svojou mimoriadnou dôležitosťou tu vyniká drevená tlačiarenská matrica, vyrobená P. Riccim ako návrh listu- v čínskom písme, ktorý mal pápež Sixtus V. poslať čínskemu cisárovi. Táto matrica je dnes uchovávaná v národnej knižnici v Paríži. Ďalej sú tu rukopisy a texty tlačené Matteom Riccim, dokazujúce jeho veľké úsilie o novú evanjelizáciu.



Duchovné a kultúrne dedičstvo P. Mattea Ricciho – to je posledná sekcia výstavy. Dedičstvo, ktoré je prínosom aj pre nás: Výzva ku inkulturácii, snahe o pochopenie, ku akceptácii a prijatiu iných zvykov, tradícií. Za zmienku isto stojí rukopis prvej z jeho publikácií v čínštine s názvom Traktát o priateľstve, ako aj mnoho teologických a náboženských titulov, či „História príchodu Jezuitov a kresťanstva do Číny“, ktorú vydal r.1608, dva roky pred svojou smrťou. 



Od jeho smrti v roku 1610 ubehlo už 400 rokov, a napriek tomu v Pekingu, kde je pochovaný ako jediný zo západného sveta, stále požíva veľkú úctu ako misionár, literát, astronóm, matematik a diplomat – človek dialógu medzi Západom a Východom. Jeho meno sa dokonca dostalo v Číne do školských učebníc a nazývajú ho „Li Madou“ alebo tiež „Veľký učiteľ Orientu“. Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že 1. januára roku 2010 bude otvorená prvá námorná obchodná cesta, ktorá spojí Čínu a Taliansko, konkrétne cez prístavy Tianjin a Janov a pomenovaná bude podľa Mattea Riccio, na podčiarknutie jeho zásluh aj na poli obchodnom.

Pre nás zostáva poučným predovšetkým jeho filozofický princíp, že „bez odlišností by vlastne skutočná jednota nemohla existovať“.