Meditatívne pásmo z myšlienok Benedikta XVI. o zmysle Adventu

Pripravila sr. Jaroslava Kochjarová

„Kresťania prijali slovo advent, aby ním vyjadrili svoj vzťah k Ježišovi Kristovi.“  
Milí priatelia, toto je jedna z mnohých inšpirujúcich myšlienok z príhovoru Svätého Otca na prahu tohtoročného Adventu – pri vešperách Prvej adventnej nedele vo Vatikánskej bazilike. Vyjadrením nášho vzťahu k nemu, môže byť aj nasledujúce hudobno-slovné pásmo. Chceme vám v ňom sprostredkovať povzbudenie Benedikta XVI., aby sme sa zastavili a vnímali, čo sa vlastne deje...

Ježiš - Kráľ, vstúpil do tejto chudobnej provincie nazývanej Zem... Pri slávnosti svojho príchodu pozýva na liturgickú hostinu tých, ktorí v neho veria, ktorí veria v jeho prítomnosť. Slovom „adventus” sa chce vlastne povedať: Boh je tu, nenecháva nás samých. Aj keď ho nemôžeme vidieť či dotknúť sa ho, ako je to možné u vecí, ktoré vnímame telesnými zmyslami, on prichádza, a to rôznymi spôsobmi, aby bol s nami.

Ide teda o návštevu Boha. On vstupuje do môjho života a chce sa na mňa obrátiť. Z každodenného života máme všetci skúsenosť, že máme málo času na Pána a málo času aj pre seba. Dochádza k tomu, že sme celkom pohltení „činnosťou“. Nie je snáď pravdou, že často je to práve aktivita, ktorou sme posadnutí? Alebo spoločnosť s jej rozmanitými záujmami, ktoré majú monopol na našu pozornosť?

Advent - toto výrečné liturgické obdobie nás pobáda zastaviť sa v mlčaní a vnímaní prítomnosti. Je to výzva, aby sme pochopili, že jednotlivé udalosti dňa sú znameniami, ktoré nám dáva Boh, znameniami pozornosti, ktorú prejavuje každému z nás. Ako často nám Boh dáva vnímať niečo zo svojej lásky. Bolo by krásnym a spásonosným úkonom nášho života, viesť si akýsi vnútorný denník tejto lásky. Advent nás pobáda a povzbudzuje ku kontemplácii prítomného Pána. Nemala by nám snáď istota jeho prítomnosti pomáhať vidieť tento svet inými očami?
Ďalším základným prvkom Adventu je očakávanie. Očakávanie, ktoré je súčasne nádejou. Pobáda nás chápať zmysel času a dejín ako „kairos“ – vhodnú príležitosť k našej spáse. Vo svojom živote je človek v nepretržitom očakávaní: keď je dieťaťom, chce dospieť, ako dospelý sa usiluje o realizáciu a úspech, keď mu pribudnú roky, čaká na zaslúžený odpočinok. Príde však čas, keď objaví, že dúfal príliš málo, ak mu okrem jeho profesie alebo spoločenského postavenia nezostane nič iného, v čo by dúfal. Putovanie ľudstva je poznačené nádejou, ale pre kresťanov je oživované istotou: Pán je prítomný v  našom živote, sprevádza nás a jedného dňa zotrie aj naše slzy. Jedného dňa, nie vzdialeného, všetko nájde svoje zavŕšenie v Božom kráľovstve, kráľovstve spravodlivosti a pokoja.

Drahí bratia a sestry, intenzívne žime prítomnosť, v ktorej už zakúšame Pánove dary, žime ju nasmerovaní na budúcnosť, budúcnosť plnú nádeje. Kresťanský advent bude tak príležitosťou k prebudeniu pravého zmyslu očakávania, ak sa vrátime k jadru našej viery, ktorým je tajomstvo Krista, Mesiáša po stáročia očakávaného a narodeného v chudobe Betlehema. Prišiel medzi nás, obdaroval a stále nás obdarúva svojou láskou a svojou spásou. Je medzi nami prítomný, hovorí k nám rôznymi spôsobmi: vo Svätom písme, v liturgickom roku, cez svätých, v udalostiach všedného života, v celom stvorení, ktoré mení tvár podľa toho, či je za ním on, alebo je azda prikryté hmlou jeho neistého pôvodu a neistej budúcnosti.

My sa k nemu môžeme obrátiť slovami, predostrieť mu trápenia, ktoré nás sužujú, vlastnú netrpezlivosť, otázky, ktoré vychádzajú z nášho srdca. Sme si istí, že nás stále počuje! Ak je Ježiš prítomný, neexistuje už nijaký okamih, ktorý by bol prázdny a ktorému by chýbal zmysel. Ak je prítomný on, môžeme dúfať neustále, aj keby nám už iní nemohli poskytnúť nijakú oporu, aj keby sa prítomnosť stala namáhavou.

Drahí priatelia, Advent je časom prítomnosti a očakávania večnosti. Práve z tohto dôvodu je predovšetkým časom radosti, vnútornej radosti, ktorú nemôže odňať nijaké utrpenie. Táto radosť, neviditeľne v nás prítomná, nás povzbudzuje, aby sme putovali s dôverou. Príkladom a oporou tejto vnútornej radosti je Panna Mária, prostredníctvom ktorej nám bolo dané Dieťa Ježiš. Nech nám ona, verná učeníčka svojho Syna, vyprosí milosť žiť toto liturgické obdobie v bdelom a činorodom očakávaní.