Príhovor na Druhú adventnú nedeľu

Adventný príhovor otca Mareka Durláka,

kňaza Prešovskej archieparchie, ktorý študuje na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum v Ríme


Vraví sa, že prísť na návštevu bez ohlásenia, je neslušné. Korektný prístup si vyžaduje, aby sa ten, kto chce vykonať návštevu, vopred ohlásil, aby sa jednoducho predišlo nepríjemným situáciám a nemilým prekvapeniam, ktoré by neohlásená návšteva mohla svojím príchodom spôsobiť. A keďže sa Boh rozhodol vziať na seba ľudské telo a žiť medzi ľuďmi, aj on, ak to tak môžeme povedať, mal rešpekt voči pravidlám v spoločnosti. Neprišiel neohlásene, nezachoval sa ako samozvanec, ale svoj príchod k ľuďom vopred ohlásil. Urobil tak prostredníctvom prorokov, ktorí jeho príchod ohlasovali a izraelský ľud na tento príchod pripravovali.



V období adventu vystupuje do popredia postava proroka Izaiáša, u ktorého nachádzame mnohé proroctvá o Mesiášovi. Jeho slová používa aj ďalšia veľká postava na hranici Starého a Nového Zákona, Ján Krstiteľ, ktorý stojí v tesnej blízkosti Ježiša Krista, vteleného Slova, tak ako po boku ženícha stojí svadobný starosta. Vôbec sa netrápi nad tým, ako vyzerá, ani nad tým ako ho prijímajú ľudia. Počuť len jeho hlas: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky. Čiňte pokánie, priblížilo sa Božie Kráľovstvo.“ A ak otvoríme evanjelium podľa Jána, uvidíme Jána Krstiteľa, ako ukazuje na Ježiša hovoriac: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“



Veľký učiteľ cirkvi, sv. Bernard, k tomu dodáva: „Ján nevraví: hľa, Boží Baránok, ktorý odstraňuje choroby tela, ani telesné ťažkosti, ale hriech, ktorý je chorobou duše a ničí myseľ človeka. Hľa, to je ten, čo sníma hriechy sveta. Odkiaľ ich sníma? Z rúk, z očí, hrdla, z tela, jednoducho tam, kde sa hriech hlboko vtlačil. Sníma hriechy z ľudských rúk a tak odstraňuje hriechy, ktoré tieto ruky spáchali. Sníma hriechy očí a očisťuje úmysly srdca. Sníma hriechy hrdla, čím odstraňuje násilnú vládu ako je napísané: „Lámeš jeho ťažké jarmo ako v dňoch Madiánu.“ A Apoštol tiež vraví: „Nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele.“ Toto je zároveň odpoveď tým, čo ustavične operujú otázkami typu: prečo je na svete toľko bolesti, prečo toľko chorôb a nešťastí. Ale či Ježiš počas svojho pozemského účinkovania uzdravil všetkých chorých? Vari vzkriesil všetkých mŕtvych? Či azda všetkým slepým vrátil zrak, všetkým hluchým sluch a nemým reč? Určite nie. Ale s istotou môžeme povedať, že sa stal zmiernou obetou za hriechy všetkých, lebo je Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Ak teda cítime, že nás hriech ovláda a zväzuje, volajme so žalmistom: „Zmeň, Pane, naše zajatie, ako potoky na juhu krajiny.“ Vyrovnajme chodníky nášho života, aby sme sa nepotkýnali a predchádzali pádom. Znížme kopce vlastnej pýchy a všetkého toho, čo nám bráni hľadieť k nebu. Toto nech bude naším programom aj počas adventnej prípravy na sviatky narodenia Ježiša Krista. Až sa nám podarí odstrániť všetko to, čo nám bráni prijať Ježiša do svojho srdca a svojho života, budeme môcť plní radosti spievať s kráľom Dávidom: „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“