Prežívame
čas Adventu. Osobne ho mám veľmi rád. Je to čas, hoci krátky, ktorý dýcha prichádzajúcim
tajomstvom. Teda aspoň pre tých, ktorí si tento čas nenechajú ukradnúť hučiacimi koledami
prekrikujúc tak hlasy pripitých tiežočakávačov Vianoc, alebo nákupnou horúčkou, ktorá
sa deň po Vianociach premení na horúčku výpredajovú. Mám tento čas rád a už niekoľko
rokov i napriek náročnosti spovedania si vyberiem niekoľko kníh, ktoré by som rád
prečítal.
Priznám sa, že do Ríma sa vraciam veľmi rád. Nielen preto,
že som tam prežil 6 rokov štúdií a toto mesto sa stalo mojim druhým domovom. Nielen
preto, že je plné dejín a pamiatok. Mám ho rád aj kvôli jeho kníhkupectvám. Vždy,
keď večné mesto navštívim, strávim niekoľko hodín i medzi regálmi s knižnými novinkami.
Aj z tohto pohľadu je znalosť cudzích jazykov darom, ktorý otvára horizonty. Pri poslednej
návšteve som si všimol a prelistoval niekoľko nových titulov. Zajala ma napríklad
kniha, ktorá je súhrnom článkov a spomienok bývalého hovorcu Jána Pavla II. Joaquina
Navarro-Vallsa. Ako spomína, po stretnutí Jána Pavla II. s prezidentom Michailom Gorbačovom
mu Svätý otec povedal, že ide o človeka, ktorý si ctí hodnoty. „Ako to viete?“- opýtal
sa ho Navarro-Valls. „Ctí si hodnoty a žije pre ne, pretože takíto ľudia o nich nielen
hovoria, ale sú ochotní niesť i dôsledky, ktoré z takéhoto života vyplývajú.“ Okrem
tejto knihy som si prelistoval i iné a moja kreditná karta prišla o niekoľko desiatok
EUR. Priniesol som si i knihu, ktorá zaujímavým a zábavným spôsobom hovorí o „Zlých
učiteľoch“. Kniha rozoberá rôznych falošných prorokov dneška od politickej, cez kultúrnu
až po ochranársku sféru. Témy, ktoré väčšinou vyvolávajú medzi kresťanmi negatívne
témy prináša spôsobom, ktorý je zábavný, no pritom poučný. Zaujala ma i kniha teologického
výkaldu Tolkienovho Pána prsteňov.
A keď som už pri knihách, na jeden
hlt som prečítal životný príbeh kňaza, ktorý pred niekoľkými týždňami navštívil Slovensko.
Hoci som ho osobne nestretol, vďaka mojim priateľom som od neho dostal jeho životopisnú
knihu i s venovaním. Nebolo by na tom na prvý pohľad nič zvláštne- ak by ten kňaz
nebol pôvodom Žid a nebol by hluchoslepý. Cyril Axelrod sa narodil ako nepočujúci
Žid, ale stal sa katolíckym kňazom. Do troch rokov nevedel chodiť, ale jeho dielo
sa nakoniec rozšírilo na všetkých päť kontinentov. Hoci rozprávať začal až ako deväťročný,
dnes ovláda 15 jazykov. Vyrástol v režime apartheidu, ale stal sa priekopníkom multirasovej
služby. Hoci neskôr prišiel i o zrak, neprestal vidieť to podstatné. Teraz je nepočujúci
a nevidiaci, ale to mu nebráni, aby v tichu a tme kráčal za svetlom viery. Na konci
svojej knihy rozpráva príbeh, kedy chcel potešiť iného hluchoslepého- Žida, ktorý
zostal na istú dobu sám a nemal s kým sláviť šabat. A hoci ten druhý o Cyrilovi vedel
len toľko, že je katolíckym kňazom a nevedel nič o jeho židovskej minulosti, ani vo
sne by ho nenapadlo, že bude niečo také možné. Cyril doma nachystal všetko potrebné
na slávenie šabatu a potom priviedol staručkého Žida. „Odviedol som ho ku stolu a vzal
za pravú ruku, aby sa dotkol kipy, striebornej čaše a tácky s macesmi. Zostal zarazený“-
píše Cyril Axelrod“. „Vedel, že som katolícky kňaz. A zrazu mal pred sebou pravé židovské
jedlo, ktoré som nachystal pre neho. S dojatím ma vzal za ruku a položil si ju na
líce. Pocítil som jeho slzy šťastia. Ako sme tak stáli, zalial nás vzájomný pocit
veľkej srdečnosti- židovský muž a jeho priateľ, židovský konvertovaný katolícky kňaz.“
Týmto
príbehom z knihy Cyrila Axelroda sa dostávam k podstate toho, o čo by som sa s vami,
drahí poslucháči, rád podelil. Nezáleží na tom, koľko ton kníh prečítame, ale či z nich
dokážeme vydolovať to podstatné. Či nás dokážu motivovať a pozitívne ovplyvniť naše
myslenie i konanie. Či nás inšpirujú k tomu, aby sme boli lepšími. A o to ide. Využime
čas adventu na to, aby sme boli lepšími. Nie na to, aby sme viac mali, ale aby sme
viac boli. Aby to, čo máme, nás robilo lepšími, ako sme.