Posolstvo Benedikta XVI. k 96. svetovému dňu migrantov a utečencov

Vatikán (30. novembra, RV) – „Mladiství migranti a utečenci“ – taká je téma, ktorú vybral Benedikt XVI. na 96. svetový deň migrantov a utečencov, ktorý si pripomenieme 17. januára 2010. Nasleduje plný text posolstva Svätého Otca, vydaného pre túto príležitosť.



Drahí bratia a sestry,

Svetový deň migrantov a utečencov mi ponúka príležitosť poukázať na záujem, ktorý Cirkev prechováva voči tým, ktorí v rozličných podobách zažívajú skúsenosť emigrácie. Ide o jav, ktorý – ako som napísal v encyklike Caritas in veritate – prekvapuje množstvom ľudí, čo sú do neho zapojení, sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi problémami, ktoré vyvoláva, i dramatickými výzvami, pred ktoré stavia národné i medzinárodné spoločenstvá. Každý migrant je ľudskou osobou, ktorú musia rešpektovať všetci a za každých okolností (porov. č. 62). Tohtoročná téma „Mladiství migranti a utečenci“ sa dotýka aspektu, ktorý si kresťania veľmi pozorne všímajú, pamätajúc na Kristovu výstrahu, keď bude pri poslednom súde považovať za to čo sme urobili alebo neurobili jemu, ako „jednému z týchto mojich najmenších“ (porov. Mt 25, 40 – 45). A ako nepovažovať za týchto „najmenších“ aj mladistvých migrantov a utečencov? Sám Ježiš už ako dieťa zažil skúsenosť – byť migrantom -, keď – ako nám hovorí evanjelium -, aby unikol útokom Herodesa -, musel utiecť do Egypta spolu s Jozefom a Máriou (porov. Mt 2,14).



Ak Dohovor o právach dieťaťa jasne potvrdzuje, že záujmy mladistvých majú byť stále zachovávané, keďže deťom sú pripisované rovnaké základné ľudské práva ako dospelým (porov. č. 3) -, žiaľ, v skutočnosti sa toto nie vždy deje. Vlastne, zatiaľ čo vo verejnej mienke narastá povedomie o potrebe konkrétneho a rozhodného činu na ochranu maloletých, mnohí sú ponechaní napospas osamoteniu a často im hrozí veľké riziko, že ich využijú. O dramatickej situácii, v ktorej sa nachádzajú, hovoril aj môj ctený predchodca Ján Pavol II. v posolstve zaslanom 22. septembra 1990 generálnemu sekretárovi OSN pri príležitosti Svetového zasadnutia o deťoch.



„Som svedkom“ – písal – „akútnej situácie miliónov detí každého kontinentu. Sú oveľa zraniteľnejšie, pretože nemajú ako dosiahnuť, aby bolo ich hlasy počuť“ (Insegnamenti XIII, 2, 1990, str. 672). Zo srdca si želám, aby sa zachovala pozornosť k maloletým migrantom, ktorí potrebujú také sociálne prostredie, ktoré bude s nimi cítiť spolupatričnosť, a ktoré podporí ich fyzický, kultúrny, duchovný a morálny rozvoj. Žiť v cudzej krajine bez pevných oporných bodov im vytvára - najmä tým, ktorí sú bez podpory rodiny -, nespočetné a závažné nepríjemnosti a ťažkosti. Typický aspekt migrácie maloletých vyplynul zo situácie detí, ktoré sa narodili v hosťujúcich krajinách, alebo zo situácie takých detí, ktoré nežijú s emigrujúcimi rodičmi hneď po ich narodení, ale sa k nim pridajú následne. Títo mladiství sú súčasťou dvoch kultúr, čo so sebou prináša výhody, ako aj problematiky s tým spojené pre ich duplicitnú príslušnosť, teda podmienky, ktoré môžu poskytnúť príležitosť okúsiť z bohatstva, ktoré vyplýva zo stretnutia rozdielnych kultúrnych tradícií. Je dôležité, aby im bola udelená možnosť vzdelania na školách a následne začlenenia sa do sveta práce, a aby mali uľahčenú sociálnu integráciu vďaka sociálnym a formačným štruktúram. Nikdy nemôžeme zabudnúť, že dospievanie je základnou etapou formovania ľudskej bytosti.



Osobitnou kategóriou mladistvých je kategória utečencov, ktorí žiadajú o azyl, utekajúcich z rozličných dôvodov z vlasti, kde nemajú dostatočnú ochranu. Štatistiky dokazujú, že ich počet stále narastá. Ide teda o jav, na ktorý treba veľmi pozorne prihliadať, a ktorému je potrebné čeliť skoordinovanými aktivitami, s opatreniami ochrany a aj patričného prijatia, v zhode s Dohovorom o právach detí (porov. č. 22). Teraz sa osobitne obraciam na farnosti a mnohé katolícke asociácie, ktoré - vedené duchom viery a lásky -, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby kráčali v ústrety potrebám týchto našich bratov a sestier. Vyjadrujúc vďačnosť za prácu, ktorú vykonávajú s veľkou láskou, by som chcel pozvať všetkých kresťanov, aby si aj oni uvedomovali sociálnu a pastoračnú výzvu, ktorá poukazuje na podmienky mladistvých migrantov a utečencov. Opäť v nás znejú Ježišove slová: „Bol som pocestný a pritúlili ste ma” (Mt 25,35), ako aj hlavné prikázanie, ktoré nám zanechal: „Milovať Boha celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou”, spolu s láskou k blížnemu (porov. Mt 22, 37 – 39). Toto nás vedie k úvahe, že každý náš konkrétny zásah má byť živený predovšetkým vierou v skutku milosti a Božej prozreteľnosti. Takýmto spôsobom sa aj prijatie a solidárnosť voči cudzincovi, osobitne ak ide o deti, stáva ohlasovaním evanjelia solidarity.



Toto Cirkev prehlasuje, keď otvára svoju náruč a koná tak, aby boli rešpektované práva migrantov a utečencov, pričom povzbudzuje zodpovedných národov, organizácií a medzinárodných inštitúcií, aby podporovali aktivity na ich podporu. Nech bdie nad všetkými Preblahoslavená Matka Panna Mária a nech nám pomáha chápať ťažkosti všetkých tých, ktorí sú vzdialení od svojej vlasti. Všetkým, ktorých sa dotýka rozsiahly svet migrantov a utečencov uisťujem o mojej modlitbe a zo srdca im udeľujem apoštolské požehnanie.



Vo Vatikáne, 16. októbra 2009. –sg-