Zamyslenie na prvú adventnú nedeľu

Pripravil Marek Krošlák, kňaz Bratislavskej arcidiecézy, ktorý študuje morálnu teológiu na Pápežskej akadémii Alfonziáne v Ríme 

Milí priatelia, nasledujúcou nedeľou začíname obdobie Adventu, ktorého hlavným cieľom je príprava na Vianočné sviatky. Liturgický rok je podľa usmernení Druhého Vatikanské koncilu koncipovaný takým spôsob, aby veriaci človek skrze jednotlivé liturgické slávenia postupne počas jedného kalendárneho roka mohol prežiť dôležité tajomstvá Kristovho života, ktorých je nielen vonkajší pozorovateľ, ale je do nich práve cez spomenuté liturgické slávenia, zvlášť cez svätú omšu aj začlenený, čiže má na nich účasť.

V rámci tohto časového pásma, čiže celého liturgického roka, preto máme rôzne obdobia, ktoré zdôrazňujú jednotlivé aspekty toho istého Kristovho tajomstva. Adventné obdobie patrí k takzvaným silným liturgickým obdobiam nakoľko je časovým priestorom, ktorého cieľom je príprava na Kristov príchod v dvojitej perspektíve. Na jednej strane príprava na Vianočné sviatky, ktorá v nás rezonuje vplyvom rôznych vecí asi najintenzívnejšie a na strane druhej, príprava na druhý Kristov príchod v sláve. Prvé dva týždne adventu, konkrétne od prvej adventnej nedele do 17. decembra sa koncentrujú práve na tento druhý Kristov príchod.

Končíme mesiac november, v ktorom sme si spomínali na tých, ktorí sa už s Kristom stretli a začíname obdobie našej bezprostrednej prípravy na stretnutie sa s Kristom. Je logické, že zvlášť v dnešnom svete myšlienky na posledné momenty nášho jestvovania alebo jestvovania celého sveta v nás nevyvolávajú vždy len niečo pozitívne. Práve naopak, možno v nás evokujú strach u niekoho dokonca až depresie. Samozrejme, že tieto pocity a myšlienky nemôžeme hodnotiť len ako niečo absolútne zlé. Oni sú o určitej miery aj logické, pretože Pán Boh nás stvoril pre život, ako o tom viac krát čítame vo Svätom Písme, a smrť k nám prišla v dôsledku hriechu. To znamená, že je proti našej prirodzenosti.

A do tejto situácie nám dnes zaznieva slovo toho, s ktorým sa raz stretneme z tváre do tváre v jeho sláve: „Keď sa to začne diať, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“. Pán Ježiš môže tieto slová povedať preto, lebo svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil našu smrť a oslobodil nás od hriechov. Z tohto dôvodu by strach z budúcnosti nemal mať miesto a opodstatnenie v živote veriaceho človeka. Dôvodom takého postoja je skutočnosť, že ideme v ústrety Spasiteľovi, ktorý bol ochotný sa za nás nielen narodiť, ale aj zomrieť na kríži, aby stretnutie s ním bolo radostné. Ideme teda v ústrety voči Pánovi, ktorý nám pripravil príbytok v nebi, kde je skutočné miesto pre život, ktorý nekončí a nepozná žiadnu formu utrpenia a bolesti. Tu na zemi si život musíme vážiť a chrániť, lebo sme ho dostali ako Boží nezaslúžený dar, ale tiež sme pozvaní k tomu, aby sme ho vnímali v perspektíve večnosti.

Liturgia Božieho slova prvej adventnej nedele nás teda povzbudzuje, aby sme si obnovili dôveru v Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Je zaujímavé, že neustále pamätanie na tento eschatologický rozmer nášho bytia podnecuje k autentickému životu na tejto zemi. S pohľadom upretým na stretnutie sa s Kristom nám dáva motiváciu k činnosti, očisťuje naše úmysly s ktorým konáme jednotlivé skutky a zároveň nám dáva predchuť toho, čo raz v plnej miere budeme požívať v Božom kráľovstve.

Dôkazom týchto vyjadrení sú životy svätých. Títo výnimočné osobnosti dejín ľudstva mali neustále svoj pohľad upretý na definitívne stretnutie sa s Kristom v jeho sláve a práve preto dokázali konať diela, ktoré dnes nielen obdivujeme, ale snažíme sa aj nasledovať. Je veľmi zaujímavé pozorovať, že táto skutočnosť spája všetkých svätých. Pohľad na večnosť relativizoval pozemské potreby a starosti, ale zároveň ich neodvádzal od plnenia si svojich bežných každodenných povinností. Práve naopak, podnecoval ich k väčšej horlivosti, čo ich viedlo až k hrdinskému uskutočňovaniu niektorých čností. V tomto zmysle sú zvlášť výnimočný mučeníci, ktorí odovzdali svoj život dobrovoľne do rúk svojich vrahov nie preto, že by si život nevážili, ale práve preto, že mu dali skutočnú hodnotu vo svetle Božej pravdy.

Milí priatelia, je logické, že prídu chvíle v našom živote, keď môžeme byť pokúšaní, aby sme mali strach zo smrti a zo stretnutia sa s Kristom. V týchto chvíľach nech je pre nás povzbudením slovo toho, s ktorým sa stretneme: „Keď sa to začne diať, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“.