Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán (15. novembra 2009, RV) - Dnes na poludnie sa Benedikt XVI. pomodlil
spolu s veriacimi pravidelnú modlitbu Anjel Pána. Pred tým im však adresoval tieto
slová: „Drahí bratia a sestry! V dnešnú poslednú nedeľu liturgického roka, slávime
slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru. Táto slávnosť, hoci bola zavedená pomerne nedávno,
má svoje hlboké biblické a teologické korene.
Titul kráľ, ktorý sa
privlastňuje Ježišovi, je v evanjeliách veľmi dôležitým, pretože umožňuje zobraziť
plný význam jeho osoby a jeho spásneho poslania. V tomto kontexte možno badať určitý
rozvoj. Od titulu Židovský kráľ sa prichádza až k univerzálnemu kráľovi, Pánovi
vesmíru a dejín. Teda oveľa ďalej ako bolo očakávanie hebrejského národa.
V centre
tohto vývoja Ježišovej kráľovskej hodnosti stojí znova tajomstvo jeho smrti a zmŕtvychvstania.
Keď je Ježiš pribitý na kríž, predstavitelia židovského národa si z neho robia posmech
slovami: „Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho“
(Mt 27,42). V skutočnosti práve preto, že je Božím synom, Ježiš dobrovoľne
prijíma svoje utrpenie.
A kríž je paradoxne znakom jeho kráľovskej hodnosti,
ktorá spočíva vo víťazstve milujúcej vôle Boha Otca nad neposlušnosťou hriechu. Práve
preto, že ponúka seba samého ako obetu zmierenia sa Ježiš stáva univerzálnym kráľom,
ako to sám o sebe vyhlasuje po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil apoštolom. „Daná
mi je všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28,18).
Ale v čom spočíva Ježišova
kráľovská moc? Nie je to taká moc, akú majú králi a mocní tohto sveta. Je to
božská moc, ktorá dáva večný život, vyslobodzuje zo zlého a víťazí nad smrťou. Je
to moc Lásky, ktorá dokáže premeniť zlo na dobro, obmäkčiť zatvrdnuté srdce,
priniesť pokoj aj do tých najtvrdších konfliktov, zapáliť nádej aj v najväčšej tme
beznádeje.
Toto Kráľovstvo milosti sa nikdy nevnucuje ale vždy rešpektuje
našu slobodu. Kristus prišiel, aby „vydal svedectvo pravde“(Jn 18,37) – ako
to vyhlásil pred Pilátom. Kto prijme jeho svedectvo, sám seba dáva pod jeho zástavu
kríža – podľa obrazu, ktorý bol tak blízky svätému Ignácovi z Loyoly. Preto v každom
svedomí sa javí nevyhnutné – toto áno – urobiť rozhodnutie: Koho chcem nasledovať?
Boha alebo zlého? Pravdu alebo klamstvo?
Rozhodnúť sa pre Krista, nezaručuje
úspech podľa kritérií tohto sveta, ale zaisťuje pokoj a radosť, ktoré môže dať iba
On. Toto zjavuje v každom čase dejín skúsenosť svätých mužov a žien, ktorí v mene
Krista, v mene pravdy a spravodlivosti, dokázali odolať vábeniam pozemskej moci v jej
rozličných formách, a to až po spečatenie tejto ich viery v mučeníctve. Drahí bratia
a sestry, keď anjel Gabriel prišiel zvestovať Panne Márii, predpovedal, že jej Syn
zdedí Dávidov trón a bude kraľovať naveky (porov. Lk 1,32-33). A Panna Mária
uverila ešte predtým, ako ho darovala svetu. Určite musela premýšľať o tom, čo je
to za nový druh kráľovskej hodnosti, ktorú má Ježiš. Jeho význam pochopila takým spôsobom,
že počúvala jeho slová ale predovšetkým, že sa intímnym spôsobom zúčastnila na tajomstve
jeho smrti na kríži a zmŕtvychvstania.
Prosme Máriu o pomoc, aby sme aj my
nasledovali Ježiša nášho Kráľa takým spôsobom, ako ho nasledovala ona a aby sme mu
vydávali svedectvo celou našou existenciou“. – js -