Zamyslenie na Nedeľu Krista Kráľa

Pripravil Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy, ktorý študuje psychológiu výchovy na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme
Milí poslucháči,

predpokladám, že aj na Slovensku pred pár týždňami prebehla v médiách správa o tom ako celá Amerika bola ustarostená o život šesťročného chlapca, ktorý sa mal údajne sám nachádzať v balóne unášanom vetrom. Dokonca v americkej televízii prerušili príhovor prezidenta Barracka Obamu len preto, aby mohli byť ľudia informovaní o tejto udalosti. Keď po viacerých hodinách tento balón spadol na zem a polícia sa k nemu dostala s rozčarovaním musela konštatovať, že v koši balóna sa dieťa nenachádza. Čo sa vlastne stalo? Rodičia tohto dieťaťa si zmysleli, že sa chcú dostať do televízie a vymysleli si, že ich dieťa sa samé nachádza v balóne unášanom vetrom, pričom dieťa ukryli v ich dome. Desiatky možno stovky ľudí muselo márne vynakladať svoj čas a sily, len preto, že niekto sa chcel vidieť v televízii. Našťastie štát myslí i na takéto choré nápady a prípad mal súdnu dohru. Potomok slovenských rodičov Andy Warhol raz povedal: „V budúcnosti všetci budú mať svojich pätnásť minút“. Chcel tým povedať asi to, že v budúcnosti všetci budú túžiť po sláve, použijúc pritom všetky dostupné prostriedky či už inteligentné, alebo neinteligentné. Túto slávu si však budú môcť dopriať len na chvíľku (pätnásť minút), lebo za ďalších pätnásť minút sa vo svete udeje nová bombastická udalosť a ich hviezda, ktorá naivne ožiarila oblohu zhasne. Dnes si ľudia myslia, že ak nežijú na výslní a ich život nie je medializovaný, nemá žiadnu cenu. Len si všimnite ako sa súkromné citové záležitosti rozoberajú v novinách a televízii (typ relácií ako Vyvolení, a pod.). Koľko nezrelosti a povrchnosti sa pod tým skrýva. Možno si poviete: „Kam smeruje tento úvod?“ Túto nedeľu budeme sláviť Sviatok Krista Kráľa a Božie slovo nám ponúkne scénu zo súdneho procesu Ježiša Krista pred Pilátom. Možno si z evanjelií pamätáte, ako Ježiš odmietol byť kráľom a utiahol sa do samoty keď ho ľud chcel vyhlásiť za kráľa po rozmnožení chleba. Ježiš má odvahu i silu nebyť lacným kráľom podľa predstavy druhých, ale má zároveň odvahu a silu byť verný pravde o ktorej prišiel vydať svedectvo pred Pilátom – to znamená, kde treba. Všimnime si však najskôr ako reaguje Pilát. Pri vyšetrovaní dochádza k osobnému presvedčeniu, že Ježiš je nevinný. Ale čo nakoniec spraví? Odsúdi Ježiša na smrť. Aj on uprednostní byť radšej na výslní, žiariť naivne na oblohe moci. Bojí sa, že vernosťou pravde by stratil svoje miesto. Iste, udržal si ho viac než našich spomínaných pätnásť minút. Ísť proti väčšine nie je ľahké. Ale oplatilo sa skutočne Pilátovi s ňou zostať? Ale vráťme sa k Ježišovi. Aký typ kráľa je Ježiš? Ježiš definuje svoj kráľovský stav ako vydať svedectvo pravde. Podľa Richarda Rohra (Adamův návrat str.123), kráľ je niekto kto spája v sebe tri archetypy: bojovníka, mudrca a milovníka. Už sme mohli jasne vidieť, že Ježiš nie je závislý na tom čo si myslí ľud. Nezradí svoje hodnoty, len preto, aby niekomu vyhovel. Ježiš sleduje hodnoty kráľovstva – kráľovstva nebeského a nebojí sa pri tom používať i moc, moc však, ktorá spočíva v jeho vnútri a je vždy nasmerovaná na dobro, pravdu, blížneho a život. Je zaujímavé, že sa nikdy nerozhodol udržať ani dobro vonkajšou silou. Rozhodol sa vydať svedectvo pravde a tá ho priviedla na cestu kríža. Nerozhodol sa stať naivnou hviezdou, kráľom ktorý posluhuje druhým, alebo sleduje svoje egoistické ciele. Rozhodol sa radšej zomrieť za pravdu a práve sila tejto pravdy ho urobila svetlom národov, svetlom, ktoré osvecuje každého človeka. Jedných na to, aby došli do slávy a iných na to, aby prebývali v krajine temna.