Rozporuplný záver Svetového potravinového summitu

Taliansko (20. novembra, RV) - Svetový summit o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa tento týždeň konal v Ríme na pôde organizácie FAO a ktorého otvorenia sa zúčastnil aj Benedikt XVI., sa skončil s rozporuplnými výsledkami. Samotný generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo Jacques Diouf sa pred novinármi vyjadril, že zasadnutie sa neuberalo smerom, aký si organizátori želali. Podľa jeho slov, boj proti hladu je problém sociálno-ekonomický, finančný a kultúrny. Diskusia v zhromaždení sa však zúžila iba na technickú úroveň. Riaditeľ FAO tiež obvinil lídrov západných krajín, že sa tohto stretnutia na najvyššej úrovni nezúčastnili. Vyslovil nespokojnosť s tým, že záverečný dokument summitu neobsahuje konkrétne čísla ani termíny činnosti na odstránenie hladu. Úsilie summitu však podľa jeho slov nevyšlo celkom naprázdno.

K výsledkom summitu sa vyjadril aj stály pozorovateľ Svätej stolice pri FAO Mons. Renato Volante. Pozitívom je podľa jeho slov to, že zhromaždenie pritiahlo pozornosť svetovej verejnosti k naliehavému problému hladu. Ako ďalej povedal „je tiež pravda, že generálny tajomník OSN Ban Ki-moon žiadal od tohto summitu, aby priniesol reálne odpovede pre miliardu a dvadsať miliónov ľudí, ktorí nemajú čo jesť, aby prežili. A v tomto zmysle pápežov príhovor ponúkol skutočne originálnu spoločensko-ekonomickú analýzu, podopretú tvrdeniami z oblasti etiky, od ktorej nemožno odhliadnuť, keď sa chce dať tomuto svetu nový spravodlivý poriadok.“



Pripomeňme ešte slová Benedikta XVI. z jeho pondelňajšieho príhovoru pri otvorení potravinového summitu:

„Pre boj s hladom a víťazstvo nad ním je nevyhnutné začať s novým zadefinovaním koncepcií a princípov doposiaľ uplatňovaných v medzinárodných vzťahoch, aby takto bolo možné dať odpoveď na otázku: Čo môže nasmerovať pozornosť štátov, a následne aj ich správanie, k potrebám tých najposlednejších? Odpoveď nie je treba hľadať v operatívnej zložke spolupráce, ale v princípoch, ktoré ju musia inšpirovať: jedine v mene prináležitosti k univerzálnej ľudskej rodine je možné požadovať od každého národa a teda od každej krajiny, aby boli solidárne, teda ochotné vziať na svoje plecia konkrétnu zodpovednosť pri vychádzaní druhým v ústrety v ich potrebách, s ochotu k skutočnému deleniu sa navzájom na základe lásky.“ –jb-