Anton Botek a jeho slovenský preklad Jeruzalemskej Biblie

Mons. ThDr. Anton Botek – pápežský prelát, prekladateľ, redaktor, kňaz žijúci v exile, autor prvého slovenského prekladu Jeruzalemskej Biblie. Tá sa tohto roku, dvadsať rokov po smrti prekladateľa, objavila kompletne v 5 zväzkoch na knižnom trhu. Čím je toto 13. slovenské vydanie nové a prečo „Jeruzalemská biblia“ – na to sme sa opýtali sr. Fides Strenkovej CJ, doktorandky na Pápežskej univerzite Gregoriáne v Ríme.

„Biblia je Kniha kníh, na základe ktorej sa formoval a stále formuje ľudský, kultúrny a duchovný život mnohých jednotlivcov, rodín a národov“- povedal k novému vydaniu celého Svätého písma cenzor ThDr. Ján Ďurica SJ. Skôr ako ju vezmeme do rúk, priblížme si osobnosť Antona Boteka niekoľkými životopisnými údajmi:
Narodil sa v roku 1911 v šesťčlennej mlynárskej rodine v dnešnom Svederníku v okrese Žilina. Po maturite študoval teológiu v Trnave a v r.1935 prijal kňazskú vysviacku. Nadanie pre novinárstvo ho priviedlo do Katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave. V r. 1941 sa stal jej redaktorom a tajomníkom a v r.1942 šéfredaktorom Katolíckych novín. V 1946 roku obhájil doktorát z teológie, a už v januári 1949 bol pre nábožensko - spoločenskú angažovanosť zatknutý. Prešiel väzeniami v Leopoldove, Novákoch, Ilave, Močenku. Odtiaľ utiekol, skrýval sa a v apríli 1951 sa mu cez rozvodnenú rieku Moravu podarilo utiecť do Rakúska.



V Ríme začal ihneď rozvíjať intenzívnu činnosť medzi slovenskou emigráciou na náboženskom, sociálnom a kultúrnom poli, začal vydávať mesačník Hlasy z Ríma, spolupracoval s vydavateľstvom slovenských jezuitov Dobrá kniha v Cambridge.

Po Druhom vatikánskom koncile sa činnosť v Ríme rozšírila. Anton Botek sa v spolupráci s biskupom Pavlom Hnilicom SJ, Jozefom Zlatňanským a Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda sa venoval predovšetkým literárnej a prekladateľskej činnosti. Preložil a do tlače pripravil desiatky kníh. Spomeňme aspoň niektoré na Slovensku už počas komunizmu známe tituly: Posolstvo, Za svetlom, Dejiny spásy... Spolupracoval aj na slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu v r.1973–1976, najmä katechézami o Svätom písme pod názvom Kniha kníh.



Na základe svedectva tých, ktorí ho poznali, jeho najväčšou láskou bolo Sväté písmo. Počas dlhoročného exulantského pôsobenia pripravoval v spolupráci s profesorom Pápežského biblického inštitútu v Ríme P. Viliamom Pavlovským SJ preklad Písma podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny, s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu.

Biskup Pavol M. Hnilica SJ o Antonovi Botekovi vydáva takéto svedectvo:

Preklad Biblie je jeho opus magnum. Biblia má svoju mystickú príťažlivosť. Dr. Botek objavil túto krásu a potom sa už nevedel od štúdia Biblie odtrhnúť. Prečítal stovky zväzkov kníh aspoň v šiestich rečiach. Aby mohol čo najvernejšie vystihnúť pôvodný zmysel, študoval aj hebrejčinu a gréčtinu, a iné preklady, ako bola napr. francúzska verzia Jeruzalemskej biblie, talianska, anglická a ďalšie.

Sám prekladateľ Botek píše o spôsobe a metodológii citujúc veľkého prekladateľa Svätého Písma do latinčiny, sv. Hieronyma: Uvedomujem si, že nemôžem prekladať, ak som dobre neporozumel, čo hovorí pôvodina. Potom dávam pozor, aby som neprekladal slovká, ale zmysel, a vyjadril ho verne v novej reči. Konečne neslobodno zanedbávať ani krásu reči, do ktorej prekladáme. Keď sa napríklad uvádzajú v pôvodine hebrejské spojenia »Boh je kameň«, »Boh je moja skala«, prekladáme: Boh je moja opora, útočište, záštita.

Meno pravého Boha - Jahve (nesprávne vyslovené Jehova), meno také sväté, že z veľkej úcty sa nemalo vyslovovať, sa pri čítaní sa nahradzovalo výrazom Adonai – Pán. Grécky a latinský preklad (Vulgata) uvádzajú namiesto mena Jahve – Pán, po grécky Kyrios, po latinsky Dominus. 

ThDr. Botek sa po páde totality vrátil z vyhnanstva do rodnej vlasti, na Slovensko. Tu sa 9. 2. 1992 v Charitnom dome v Pezinku pripojil k otcom, o ktorých Sirachovec v Chvále otcov hovorí: „Ich telá spočívajú v pokoji a ich meno žije naveky.“ (Sir 44,14) Pochovaný je v dedinke Dlhé Pole v rodnom žilinskom kraji.