Príhovor Benedikta XVI. na „Anjel Pána“

Vatikán (1. novembra 2009, RV) – Benedikt XVI. sa v nedeľu napoludnie prihovoril veriacim z okna svojej pracovne vo Vatikáne týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľa sa kryje so slávnosťou Všetkých svätých, ktorá pozýva Cirkev putujúcu na zemi, aby okúsila predchuť slávnosti nebeského spoločenstva, ktorá je bez konca a aby si oživila nádej na večný život. Tento rok ubehlo už 14 storočí, odkedy Panteón, jedna z najstarších a najslávnejších rímskych pamiatok, bola určená pre kresťanskú bohoslužbu a zasvätená Panne Márii a všetkým mučeníkom: „Sancta Maria ad Martyres”. Chrám všetkých pohanských božstiev bol takto premenený na pripomienku všetkých tých, ktorí ako hovorí Kniha Zjavenia, „prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7,14). Následne bola oslava všetkých mučeníkov rozšírená na všetkých svätých, „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv, 7,9), ako sa vyjadruje opäť sv. Ján. V tomto Kňazskom roku by som rád s osobitnou úctou pripomenul svätých kňazov, tých, ktorých Cirkev svätorečila, dávajúc ich za vzor duchovných cností, ako aj tých oveľa početnejších, ktorí sú známi Pánovi. Každý z nás si uchováva vďačnú spomienku na niektorého z nich, ktorý nám pomohol rásť vo viere a dal nám pocítiť Božiu dobrotu a blízkosť.

Zajtra nás čaká výročná Pamiatka všetkých zosnulých veriacich. Chcel by som pozvať k prežívaniu tohto výročného dňa v pravom kresťanskom duchu, čiže vo svetle, ktoré pochádza z  Tajomstva Veľkej noci. Kristus zomrel a vstal z mŕtvych a otvoril nám cestu do domu Otcovho, kráľovstva života a pokoja. Kto nasleduje Ježiša na tejto ceste, je prijatý tam, kde nás on predišiel. Keď teda navštevujeme cintoríny, pamätajme na to, že tam v hroboch odpočívajú iba smrteľné pozostatky našich drahých, čakajúcich na konečné vzkriesenie. Ich duše – ako hovorí Sväté písmo – už „sú v Božích rukách“ (Múdr 3,1). Preto najvhodnejší a najúčinnejší spôsob ako si ich uctiť je modliť sa za nich, s obetovaním skutkov viery, nádeje a lásky. V spojení s Eucharistickou obetou sa môžeme prihovárať za ich večnú spásu a zakusovať najhlbšie spoločenstvo, v očakávaní že sa znova spolu stretneme, aby sme navždy v radosti požívali tú Lásku, ktorá nás stvorila i vykúpila.



Drahí priatelia, aké krásne a utešujúce je spoločenstvo svätých! Je to skutočnosť, ktorá dáva iný rozmer celému nášmu životu. Nie sme nikdy sami! Sme súčasťou akejsi duchovnej „spoločnosti“, v ktorej vládne hlboká solidarita: dobro každého jednotlivca je prínosom pre všetkých, a tiež opačne, spoločné šťastie sa šíri na jednotlivcov. Je to tajomstvo, ktoré určitým spôsobom môžeme zakusovať už na tomto svete, v rodine, v priateľstve, osobitne v duchovnom spoločenstve Cirkvi. Nech nám Preblahoslavená Panna Mária pomáha rezko kráčať cestou svätosti a nech sa preukáže ako Matka milosrdenstva pre duše zosnulých.“ –jb-