Maďarsko (30. októbra, RV) - Zoltán Meszlényi, niekdajší pomocný biskup Ostrihomu
pribudne už zajtra do zoznamu blahoslavených. Slávnostná svätá omša bude pri tejto
príležitosti v Ostrihome za prítomnosti kardinála Pétra Erdõa a Mons. Angela Amata,
prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. V tejto súvislosti hovoril v rozhovore pre
Vatikánsky rozhlas Andrea Ambrosi, postulátor kauzy blahoreèenia biskupa Meszlényiho.
Vysvetlil, že proces sa zaèal pomerne nedávno, mnoho rokov po jeho smrti, keďže tieto
procesy sa mohli začať až v 90-tych rokoch.
Ako sa z procesných spisov
a zo svedectiev javí osobnosť kandidáta blahorečenia? - Hovorí postulátor Ambrosi:
„Musím povedať, že sa zaoberám mnohými kauzami mučeníctva, z mnohých
národností, poväčšine sú medzi nimi Španieli, Francúzi, Nemci. Ale človeka
takého naturelu ako bol Meszlényi sa mi len zriedka podarí spoznať. Viera, ktorú som
videl u tohto človeka, ma skutočne mimoriadne zasiahla,
pretože on veľmi dobre vedel čo ho čaká a napriek tomu prijal
toto svoje poslanie.“
Aké boli dôkazy? - A. Ambrosi: „Medzi ústnymi
svedectvami sú výpovede mnohých, ktorí ho poznali, no pokiaľ ide o vrcholný
moment, tým najdôležitejším pri kauzách je priama skúška mučeníctva.
Komunisti samozrejme nemali najmenší záujem vyrábať si mučeníkov,
a preto nezabíjali otvorene pre vieru, ale naopak, tak trochu ako nacisti sa snažili
nájsť si iné zámienky. Ale to, ako s ním zaobchádzali vo väzení, sa dialo pred očami
všetkých. Boli zozbierané písomné svedectvá tých, ktorí boli vo väzení spolu s ním.
Z tých je jasne vidieť, že zomrel práve pre vieru.“ Čo bolo
rozhodujúcim dôkazom? - A. Ambrosi: „Čo sa týka rozhodujúcej skúšky,
bolo ňou to, ako tento svoj údel prijal – vo väzení sa neustále modlil
a nijako to neskrýval, vzýval meno Pánovo. Všetko to, čo komunisti nemohli vystáť,
robil s neuveriteľným pokojom a vierou.“ –sg-