Afrika, vstaň a kráčaj!

„Afrika, vstaň a kráčaj!“ – tak by sa dalo vyjadriť motto Posolstva II. špeciálneho zasadnutia Synody biskupov pre Afriku, ktoré bolo v Ríme od 4. októbra a v nedeľu ho uzavrel v podobnom duchu, slovami nádeje a povzbudenia pápež Benedikt XVI.. V nasledujúcich minútach sa vrátime k myšlienkam, ktoré synoda priniesla vo svojej záverečnej fáze.

Synodálni otcovia vo svojom záverečnom posolstve, v druhej časti nazvanej „Vo svetle viery“ píšu, že práve ich „biskupský úrad ich zaväzuje skúmať každú záležitosť vo svetle viery“. Rovnakým spôsobom sa teda zamerali aj na súčasné problémy afrického ľudu, ktorý neustále zápasí s chudobou, nepokojmi a mnohými konfliktami. Biskupi teda v záverečnom dokumente uvádzajú:

„Vyzývame všetkých, aby sa zmierili s Bohom. A toto zmierenie tak dá život aj skutočnému zmiereniu medzi ľuďmi. Práve toto zmierenie môže prelomiť bludný kruh útokov, pomsty a následných protiútokov. V zmierení je mocou odpustenia kríž. Tí, ktorí tvrdia, že odpustenie nefunguje, nech len skúsia pomstiť sa a hneď uvidia, čo sa stane. Skutočné odpustenie podnecuje spravodlivú ľútosť a nápravu, ktoré privádzajú k takému mieru, ktorý siaha až ku koreňom konfliktu a z tých, ktorí boli obeťami a nepriateľmi, robí priateľov, bratov a sestry.“ 
Biskupi sú presvedčení, že Cirkev môže pomôcť africkému ľudu predovšetkým ohlasovaním evanjelia Ježiša Krista, pretože „život v Kristovi je prvým a hlavným faktorom rozvoja“, ako uvádza pápež Benedikt XVI. v encyklike Caritas in veritate (CV, 8).

Synodálni otcovia sú ďalej presvedčení, že je nevyhnutné vybudovať taký program formácie, ktorý sa dotkne všetkých veriacich, zvlášť tých, ktorí pôsobia na vysokých pozíciách ako verejní predstavitelia. Všetci členovia Cirkvi, ako z kléru a reholí tak i tí, ktorí patria k veriacim laikom, sa musia spojiť a pracovať spoločne – zjednotení – pretože práve jednota dodáva silu. „Sme vyzývaní a povzbudzovaní africkým príslovím, ktoré hovorí, že 'armáda mravcov môže pokoriť aj slona'“, uvádza sa v dokumente. „Musíme pokračovať v našom čo najlepšom úsilí bojovať s chudobou, ako veľkou prekážkou mieru a jeho obnovy.“ Konkrétne to podľa biskupov znamená napr. venovať pozornosť vytváraniu programov mikrofinancovania.
Pozrime sa však teraz na to, ako vnímal prácu synody Benedikt XVI., ktorý sa osobne zúčastňoval na veľkej časti jej programu. Nasledovné slová povedal Svätý Otec počas spoločného obedu so synodálnymi otcami uplynulú sobotu:
„Téma sama osebe bola neľahkou výzvou, povedal by som, že s dvoma nebezpečenstvami. «Zmierenie, spravodlivosť a pokoj» zahŕňa istotne silnú politickú dimenziu, aj keď je jasné, že zmierenie, spravodlivosť a pokoj nie sú možné bez hlbokej očisty srdca, bez obnovy zmýšľania, bez obrátenia („metanoia“), bez novosti, ktorá musí vychádzať práve zo stretnutia s Bohom. Ale hoci je tento spirituálny rozmer hlboký a základný, aj politická dimenzia je veľmi reálna, lebo bez politických realizácií sa tieto novosti Ducha obyčajne neuskutočňujú. Preto tu mohlo byť pokušenie spolitizovať túto tému a hovoriť menej o pastieroch a viac o politikoch, s kompetenciou, ktorá nie je naša.
Druhým nebezpečenstvom bolo – práve ako únik pred týmto pokušením – utiahnuť sa do sveta čisto duchovného, do sveta abstraktného a pekného, ale nerealistického. Reč jedného pastiera naopak musí byť realistická, musí sa dotýkať reality, ale z perspektívy Boha a jeho Slova. Toto sprostredkovanie si vyžaduje byť na jednej strane realisticky spätí s realitou, pozorne hovoriť o jestvujúcich skutočnostiach a na druhej strane neupadnúť do riešení technicko-politických. To znamená zamerať sa na slovo konkrétne, ale duchovné. Toto bol veľký problém synody a zdá sa mi, že sme ho - vďaka Bohu - dokázali rozriešiť. A toto je pre mňa aj dôvodom k vďačnosti, lebo to veľmi uľahčí vypracovanie posynodálneho dokumentu.“
Svätý Otec poďakoval hlavným predstaviteľom a celému tímu, všetkým delegátom vrátane audítorov, expertov a prekladateľov, a svoje myšlienky uzavrel nasledovne:
„Synoda sa končí aj nekončí. Nielen pre pokračujúcu prácu na posynodálnej exhortácii, ktorá je pred nami. Slovo „Synodos”, znamená spoločná cesta. Zostávame na spoločnej ceste s Pánom, pôjdeme pred Pánom, aby sme mu pripravili cestu, pomáhali mu, otvárali mu brány sveta, aby mohol budovať svoje Kráľovstvo medzi nami. V tomto zmysle vám všetkým dávam svoje požehnanie.” 
Svätý Otec sa k synode vrátil aj počas svojho príhovoru pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána, keď vyzdvihol najmä nesmierne bohatstvo miestnych cirkví, ktoré počas synody predstavil Africký kontinent. Počas príhovoru si spomenul aj na svoju apoštolskú cestu do Afriky v marci tohto roku:
„Pamätajúc na svoju apoštolskú cestu do Kamerunu a Angoly, ktorú som uskutočnil v marci tohto roku, a ktorej cieľom bolo tiež podporiť bezprostrednú prípravu druhej osobitnej Synody biskupov pre Afriku, túžim sa dnes obrátiť na všetky africké národy, osobitne na tie, ktoré zdieľajú kresťanskú vieru, tým, že im odovzdávam Záverečné posolstvo tejto osobitnej Synody. Je to posolstvo, ktoré pochádza z Ríma, z miesta, kde sídli Nástupca apoštola Petra, ktorý predsedá celému univerzálnemu spoločenstvu, ale v rovnakom zmysle sa môže povedať, že toto Posolstvo má svoj pôvod v Afrike, pretože zhŕňa jej skúsenosti, očakávania a projekty a teraz sa vracia do Afriky, prinášajúc bohatú skúsenosť hlbokého spoločenstva v Duchu Svätom. Drahí bratia a sestry z Afriky, ktorí ma počúvate! Osobitným spôsobom zverujem do vašich modlitieb ovocie práce synodálnych Otcov, a povzbudzujem vás slovami Pána Ježiša: buďte soľou a svetlom v milovanej Africkej zemi.“