2009-10-25 14:57:47

Zamyslenie Ivany Mochorovskej pre chorých: Cesta k slobode


RealAudioMP3 Drahá sestra, brat!          

V nasledujúcich chvíľach budeme uvažovať o istom druhu slobody – slobody pre Krista. Liturgické texty dnešnej nedele upriamujú našu pozornosť na jednej strane na bremeno slepoty alebo všeobecne choroby  ako  istého druhu otroctva, na druhej strane na Krista, ktorý vyvádza z tohto otroctva na slobodu. Z liturgických textov je zjavné, ako sa slzy menia na radostný jasot: "Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou" (čítame u proroka Jeremiáša o návrate zo zajatia).  "Odchádzali, idúcky plakali... No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom"(spomína 126.Ž). A v dnešnom úryvku z Markovho evanjelia "Bartimej vyskočil a šiel k Ježišovi..."- aj z opisu tejto udalosti  presvitá radosť.
             Je dobré, aby sme si všimli, že Kristus je ten, ktorý ako jediný môže vstúpiť do konkrétnej, pre nás možno bolestnej situácie a zmeniť ju od základov. Bolestná situácia je v dnešných liturgických textoch vykreslená ako skľúčenosť pre istý druh choroby. Avšak väčšou pliagou ako choroba je tu nevera - najzávažnejší hriech, ktorý nám bráni spoznať Ježiša a jeho mocné činy, ktoré On môže a chce vykonať v našom živote.
              Sústreďme sa v tomto okamihu na slepca, ktorý sedel pri ceste a žobral. Žobral, pretože nedokázal robiť nič iné. Sedieť na okraji cesty môže však znamenať aj túžbu Bartimeja niekam vyraziť. Bez ohľadu na dav, ktorý sleduje jeho neutešenú situáciu a okríkne ho namiesto toho, aby hľadal spôsob ako slepcovi pomôcť.

            Táto situácia slepca na okraji cesty sa možno v mnohom podobá tej, ktorú prežívame aj my, keď sme skúšaní chorobou. Kto má skúsenosť s utrpením, ktoré sa stalo trvalou súčasťou jeho života, má väčšinou snahu aj tak vo svojom živote niečo dokázať. Neuspokojí sa so sedením na okraji cesty. Avšak toto úsilie neraz možno  okoliu chorého, reprezentovanému davom, prekáža. Nezmôže sa na viac ako na okríknutie. V takýchto chvíľach je  rozhodujúce nestrácať odvahu a podľa príkladu Bartimeja ešte hlasnejšie volať o zmilovanie. Pretože Ježiš, prechádzajúci okolo, môže vstúpiť do neľahkej situácie, ale za predpokladu, že sa na Neho obrátime spomenutým hlasným volaním: "Ježišu, zmiluj sa nado mnou!"
            Osobným svedectvo  viery v mocný Boží zásah tak môžeme umlčať dav, ktorý iba okrikuje. V evanjeliu dav stíchne v okamihu, keď Ježiš povie: "Zavolajte ho!" Z uvedeného jasne vyplýva aká dôležitá je komunikácia s Bohom. Ak by tento základný prvok chýbal, dav a ani Bartimej by neboli svedkami uzdravenia, teda celkovej zmeny situácie, ktorá bola tak zložitá a ťažká. Zázrak uzdravenia sa teda netýka len Bartimeja, ale aj davu, ktorý mení postoj okrikovania  na postoj povzbudenia: "Neboj sa, vstaň, volá ťa!" Iste aj toto povzbudenie prispelo k tomu, že Bartimej odhadzuje plášť - symbolizujúci všetko, čo by mu prekážalo ísť za Kristom. "Vyskočil a šiel..." Bartimejova túžba -nezostať sedieť na okraji cesty- sa napĺňa. Vydáva sa na cestu. Vykročeniu  však predchádza nezabudnuteľná Ježišova otázka: "Čo chceš, aby som ti urobil?" "Aby som videl"- odpovedá Bartimej.

            Návrat zraku je zázrakom, ktorý mení situáciu slepca od základov. Robí zo žobráka nasledovníka. Taká je sila Ježišovho požehnania, ktoré vrcholí v uzdravení. To vrátenie zraku možno vnímať v širšom rozsahu: Vidieť - znamená nežiť iba pre seba. Nežiť iba pre seba - znamená byť stále na ceste, nasledujúc Ježiša - až do Jeruzalema, kde utrpenie nadobúda iný rozmer. Rozmer hodnoty a zmyslu. Bartimej je povolaný z okraja cesty na cestu za Ježišom. Jeho utrpenie nekončí. Sám ho však vníma úplne inak, lebo ho znáša s Kristom a z lásky k Nemu. Toto je výzva aj pre teba, drahá sestra, brat. Choroba a utrpenie, ktoré znášaš vo svojom živote, sa môže stať neznesiteľným bremenom, ak budeš chcieť zostať na okraji cesty a žobrať -sám nevediac o čo. Avšak ak vstúpiš do kontaktu s Ježišom a  budeš s ním otvorene komunikovať o svojich potrebách a túžbach, môžeš sa stať svedkom zázraku. Zázraku, ktorý má Boh pripravený iba pre teba. Želám ti teda živú vieru, ktorá nech stále žiari z tvojich skutkov. Nech choroba nie je pre teba čímsi, čo by ťa napĺňalo skľúčenosťou a zatrpknutosťou, ale nech je prostriedkom pre výrečné svedectvo o tom, že si na ceste do Jeruzalema, kde chceš nasledovať Ježiša. Lebo je to práve On, ktorý ťa chce urobiť dokonale slobodným a šťastným - pre prebývanie v Nebeskom Jeruzaleme. Buď požehnaním pre svet, aby svet videl, komu si uveril.
 







All the contents on this site are copyrighted ©.