Zamyslenie Ivany Mochorovskej pre chorých: Cesta k slobode
Drahá sestra, brat!
V nasledujúcich chvíľach budeme uvažovať o istom druhu slobody – slobody pre Krista.
Liturgické texty dnešnej nedele upriamujú našu pozornosť na jednej strane na bremeno
slepoty alebo všeobecne choroby ako istého druhu otroctva, na druhej strane na Krista,
ktorý vyvádza z tohto otroctva na slobodu. Z liturgických textov je zjavné, ako sa
slzy menia na radostný jasot: "Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou" (čítame
u proroka Jeremiáša o návrate zo zajatia). "Odchádzali, idúcky plakali... No keď
sa vrátia, vrátia sa s jasotom"(spomína 126.Ž). A v dnešnom úryvku z Markovho
evanjelia "Bartimej vyskočil a šiel k Ježišovi..."- aj z opisu tejto udalosti presvitá
radosť. Je dobré, aby sme si všimli, že Kristus je ten, ktorý ako
jediný môže vstúpiť do konkrétnej, pre nás možno bolestnej situácie a zmeniť ju od
základov. Bolestná situácia je v dnešných liturgických textoch vykreslená ako skľúčenosť
pre istý druh choroby. Avšak väčšou pliagou ako choroba je tu nevera - najzávažnejší
hriech, ktorý nám bráni spoznať Ježiša a jeho mocné činy, ktoré On môže a chce vykonať
v našom živote. Sústreďme sa v tomto okamihu na slepca, ktorý sedel
pri ceste a žobral. Žobral, pretože nedokázal robiť nič iné. Sedieť na okraji cesty
môže však znamenať aj túžbu Bartimeja niekam vyraziť. Bez ohľadu na dav, ktorý sleduje
jeho neutešenú situáciu a okríkne ho namiesto toho, aby hľadal spôsob ako slepcovi
pomôcť.
Táto situácia slepca na okraji cesty sa možno v mnohom podobá
tej, ktorú prežívame aj my, keď sme skúšaní chorobou. Kto má skúsenosť s utrpením,
ktoré sa stalo trvalou súčasťou jeho života, má väčšinou snahu aj tak vo svojom živote niečo
dokázať. Neuspokojí sa so sedením na okraji cesty. Avšak toto úsilie neraz možno okoliu
chorého, reprezentovanému davom, prekáža. Nezmôže sa na viac ako na okríknutie. V
takýchto chvíľach je rozhodujúce nestrácať odvahu a podľa príkladu Bartimeja ešte
hlasnejšie volať o zmilovanie. Pretože Ježiš, prechádzajúci okolo, môže vstúpiť do
neľahkej situácie, ale za predpokladu, že sa na Neho obrátime spomenutým hlasným volaním: "Ježišu,
zmiluj sa nado mnou!" Osobným svedectvo viery v mocný Boží zásah tak
môžeme umlčať dav, ktorý iba okrikuje. V evanjeliu dav stíchne v okamihu, keď Ježiš
povie: "Zavolajte ho!" Z uvedeného jasne vyplýva aká dôležitá je komunikácia s Bohom.
Ak by tento základný prvok chýbal, dav a ani Bartimej by neboli svedkami uzdravenia,
teda celkovej zmeny situácie, ktorá bola tak zložitá a ťažká. Zázrak uzdravenia sa
teda netýka len Bartimeja, ale aj davu, ktorý mení postoj okrikovania na postoj povzbudenia:
"Neboj sa, vstaň, volá ťa!" Iste aj toto povzbudenie prispelo k tomu, že Bartimej
odhadzuje plášť - symbolizujúci všetko, čo by mu prekážalo ísť za Kristom. "Vyskočil
a šiel..." Bartimejova túžba -nezostať sedieť na okraji cesty- sa napĺňa. Vydáva sa
na cestu. Vykročeniu však predchádza nezabudnuteľná Ježišova otázka: "Čo chceš, aby
som ti urobil?" "Aby som videl"- odpovedá Bartimej.
Návrat zraku
je zázrakom, ktorý mení situáciu slepca od základov. Robí zo žobráka nasledovníka.
Taká je sila Ježišovho požehnania, ktoré vrcholí v uzdravení. To vrátenie zraku možno
vnímať v širšom rozsahu: Vidieť - znamená nežiť iba pre seba. Nežiť iba pre seba -
znamená byť stále na ceste, nasledujúc Ježiša - až do Jeruzalema, kde utrpenie nadobúda
iný rozmer. Rozmer hodnoty a zmyslu. Bartimej je povolaný z okraja cesty na cestu
za Ježišom. Jeho utrpenie nekončí. Sám ho však vníma úplne inak, lebo ho znáša s Kristom
a z lásky k Nemu. Toto je výzva aj pre teba, drahá sestra, brat. Choroba a utrpenie,
ktoré znášaš vo svojom živote, sa môže stať neznesiteľným bremenom, ak budeš chcieť
zostať na okraji cesty a žobrať -sám nevediac o čo. Avšak ak vstúpiš do kontaktu s
Ježišom a budeš s ním otvorene komunikovať o svojich potrebách a túžbach, môžeš sa
stať svedkom zázraku. Zázraku, ktorý má Boh pripravený iba pre teba. Želám ti teda
živú vieru, ktorá nech stále žiari z tvojich skutkov. Nech choroba nie je pre teba
čímsi, čo by ťa napĺňalo skľúčenosťou a zatrpknutosťou, ale nech je prostriedkom pre
výrečné svedectvo o tom, že si na ceste do Jeruzalema, kde chceš nasledovať Ježiša.
Lebo je to práve On, ktorý ťa chce urobiť dokonale slobodným a šťastným - pre prebývanie
v Nebeskom Jeruzaleme. Buď požehnaním pre svet, aby svet videl, komu si uveril.