Zamyslenie k 28. nedeli cez rok

Pripravil Marek Krošlák, kňaz Bratislavskej arcidiecézy, ktorý študuje morálnu teológiu na Pápežskej akadémii Alfonziáne v Ríme

Liturgia Božieho Slova 28. nedele v období cez rok nám ponúka krátky úryvok z Evanjelia podľa svätého Marka, ktorý opisuje známu udalosť z Ježišovho života. Ku Kristovi prichádza muž, ktorý mu kladie otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť aby som obsiahol večný život?“. Identita tohto človeka je pre nás neznáma. Hoci nevieme kto to je, na základe údajov z evanjelia môžeme predpokladať, že pred Ježišom stojí člen židovského národa, ktorý dobre pozná zákon a snaží sa o jeho dodržiavanie. Zároveň môžeme povedať, že ide o človeka, ktorý rozpoznáva v Ježišovi z Nazareta morálnu autoritu, ktorá presahuje len čisto ľudské vnímanie skutočností a práve preto mu kladie už citovanú otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť aby som obsiahol večný život?“.

Tento neznámy člen vyvoleného národa kladie múdru otázku, ktorá má opodstatnenie pre každého veriaceho človeka. Táto otázka nás totiž uvádza do vzťahu našej viery a nášho slobodného konania, ktoré nás morálne determinuje. On si veľmi dobre uvedomuje, že byť presvedčený o jestvovaní nadprirodzeného bytia, teda Boha, nie je dostačujúce pre získanie večného života. Viera by sa mala nevyhnutne prejaviť v každodennom konaní. Postoje človeka, ktorý sa snaží byť skutočne veriacim by mali byť podstatným spôsobom ovplyvnené rozmerom viery. Úzky vzťah viery a konania potvrdzuje aj samotný Kristus svojou odpoveďou: „Prečo ma nazývaš dobrým?“. Nik nie je dobrý, jedine Boh.

Zamyslenie nad touto Ježišovou odpoveďou by sme mohli začať spomienkou jednej z mnohých ľudských skúseností. Každý deň sa nachádzame v situácii keď sa musíme rozhodnúť. Niekedy ide o rozhodnutia, ktoré nepovažujeme za veľmi dôležité a možno ich konáme takmer automaticky, ale niekedy sa musíme rozhodnú pre určitú voľbu, o ktorej sme presvedčení, že podstatným spôsobom ovplyvní náš život. Je evidentné, že každý z nás túži spraviť vždy také rozhodnutie, ktoré bude dobro pre neho alebo pre jeho blížnych. Pre veriaceho človeka má takéto rozhodnutie ešte ďalší podstatný rozmer – je totiž presvedčený, že práve takéto rozhodnutie ho privádza k plnosti života, že práve týmito správnymi rozhodnutiami si získava večný život.

Napriek týmto dobrým úmyslom sa však často stáva, že máme trpkú skúsenosť s našimi rozhodnutiami. Ako často sme niekedy s bolesťou museli konštatovať, niekedy možno až po určitej dobe, že naše rozhodnutie nebolo správne. Je teda logické, že sa musíme nevyhnutne pýtať, kde nájdeme pravdivú odpoveď na to, čo je skutočným dobrom pre človeka. Dejiny ľudstva sú len potvrdením toho, že rozhodovať sa len na základe skúseností alebo prispôsobovanie etiky a morálky konkrétnej dobe vedie vždy až ku katastrofálnym dôsledkom pre samotného človeka.

A práve v tomto kontexte je možné vidieť Ježišovu odpoveď: „Prečo ma nazývaš dobrým?“. Nik nie je dobrý, jedine Boh. Inými slovami, jedine On, Boh, ktorý je dobro absolútne môže pravdivo odpovedať na otázku, čo je skutočným dobrom pre každého človeka. Jedine Boh v akejkoľvek dobe môže dať odpoveď na otázku: „Ako sa mám rozhodovať, aby som moje konanie nielenže niekedy v budúcnosti neľutoval, ale aby ma aj priviedlo k plnosti života, šťastia a pokoja?“. Ak Ježiš po tejto odpovedi zameriava pozornosť na Božie prikázania, tak je to preto, lebo v nich je vyjadrená Božia vôľa o mravnosti. Tieto prikázania nám Boh dáva nie preto, aby nás nejakým spôsobom obmedzoval, ale práve naopak, aby nás pozýval k väčšej slobode. Niekedy sa musíme povzniesť nad verbálne vyjadrenie jednotlivých prikázaní a nájsť hodnoty, ktoré sú v nich vyjadrené. A práve tieto hodnoty, ktoré v plnej miere zodpovedajú ľudskej dôstojnosti, sme pozvaní žiť v našom každodennom živote.
Milý priatelia, prajem nám všetkým, aby naše rozhodnutia boli vždy v súlade so skutočným pôvodcom každého dobra.