Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Sociálna náuka podľa Benedikta

Vážení poslucháči! Na konci júna podpísal Svätý otec Benedikt XVI. svoju tretiu encykliku – Caritas in Veritate. Z doktrinálneho hľadiska sú encykliky dokumentmi riadneho Magistéria, v ktorých sa pápež vyjadruje ku konkrétnej téme. Témou spomínanej encykliky je integrálny ľudský rozvoj v láske a pravde. Veriaci ľudia vždy dosvedčovali vernosť hodnotám evanjelia cez pomoc chudobným. Rozsiahle spoločenské a hospodárske zmeny v 19. storočí však primäli Cirkev k aktívnejšiemu vyjadrovaniu sa ku aktuálnym hospodárskym a sociálnym problémom. Prvou takouto encyklikou bola Rerum novarum pápeža Leva XIII. v roku 1891. Odvtedy pápeži vydali niekoľko encyklík. Mnohé z nich si budeme pamätať práve kvôli ich obsahu. Spomeňme napríklad Centessimus annus Jána Pavla II. z roku 1991, kde pápež hovorí o troch pilieroch demokracie: o trhu, štáte a občianskej spoločnosti.
O prvej sociálnej encyklike Benedikta XVI. sa šuškalo už dlhšie. Svätý otec chcel, aby reflektovala aj svetovú hospodársku krízu, ktorá sa viac menej dotýka všetkých. Témou sociálnej encykliky Caritas in Veritate je integrálny ľudský rozvoj v láske a pravde. Pápeži si pri formulovaní zásadných dokumentov často pomáhajú dielami svojich predchodcov. Je to správne, lebo niekedy až po rokoch či desaťročiach rozoznáme skutočný význam toho, čo bolo už raz Učiteľským úradom Cirkvi vyjadrené. Svätý otec v podobnom duchu nadväzuje na encykliku Pavla VI. Populorum progressio z roku 1967. Odvtedy sa v spoločnosti síce veľa zmenilo, integrálny ľudský rozvoj však zostáva otvorenou úlohou. Je možný iba vtedy, ak sa človek môže všestranne rozvinúť, ak sa rešpektuje jeho sloboda a túžba po pravde. Svätý otec v súvislosti s ekonomickou krízou hovorí o úlohe štátu, ktorý sa nemôže zbaviť úlohy adresne distribuovať zhromaždené verejné zdroje, ba dokonca hovorí, že jeho úloha bude rásť.
Dnes sa často hovorí o sociálnom štáte a solidarite. Všetci sa zhodneme, že je potrebné ho budovať. Aj sociálny štát má však mantinely, o ktorých hovorí sociálna náuka Cirkvi. Ide o princípy, ktoré pápeži často zdôrazňujú. Nefungujú izolovane, ale len ako celok. Solidarita je len jedným z nich. V globalizovanom svete rastie vzájomné spojenie, ale aj zodpovednosť za seba navzájom. Okrem solidarity patrí medzi princípy sociálnej náuky Cirkvi aj subsidiarita; ďalej hľadanie rovnováhy medzi dobrom jednotlivca a spoločným dobrom. Posledným dôležitým princípom je rešpektovanie základných ľudských právd a slobôd. Solidarita bez rešpektovania ostatných princípov, najmä subsidiarity, nemôže efektívne fungovať. Avšak keď prenos kompetencií nesprevádza presun peňazí, decentralizácia nielenže nenapomáha k efektívnej solidarite, ale stáva sa nástrojom likvidácie konkurencie.
Pápež Pavol VI. v Populorum progressio definoval štyri oblasti chudoby, ktoré treba systematicky odstraňovať: hlad, bieda, nákazlivé choroby a analfabetizmus. Za päťdesiat rokov sa veľa toho urobilo. Avšak spomínané ťažkosti sú v niektorých oblastiach sveta na dennom poriadku. Zodpovednosť za tento stav nenesú len miestne komunity, ktoré riadia skorumpovaní lídri. Do očí bijúca bieda je vizitkou najmä euroatlantickej civilizácie, ktorá sa topí v blahobyte a je postavená na pilieroch kresťanstva. Niekedy sa prekážkou rozvoja tretieho sveta stáva morálne ťažko obhájiteľná vnútorná hospodárska politika štátu alebo zoskupenia krajín, ktoré na tovar z tretieho sveta uvaľujú vysoké colné sadzby, čím ho fakticky spravia nepredajným.
 Pri nedávnej návšteve Českej republiky Svätý otec apeloval na vnášanie etických princípov do spravovania spoločnosti. A skutočne, aj ekonomika potrebuje etiku. Udalosti, ktoré predchádzali finančnej kríze, sú najlepším dôkazom. Benedikt XVI. v encyklike Caritas in Veritate nabáda k veľkej opatrnosti a poukazuje na súvis medzi ochotou jednotlivca vnímať Stvoriteľa ako najvyššiu autoritu a konkrétnymi ekonomickými krokmi. Ak jednotlivec nevidí budúcnosť v dlhodobom horizonte a nevníma cieľ života ako niečo, čo ho presahuje, logicky zameriava pozornosť len na kroky so strednodobým a krátkodobým efektom. Tento spôsob myslenia síce prináša veľké bohatstvo niekoľkým jednotlivcom alebo korporáciám, v dlhodobom horizonte však spoločnosti škodí. Benedikt XVI. apeluje na podnikateľskú sféru, aby pri rozvoji aktivít brala do úvahy všetkých, ktorí sú na ňu naviazaní: zamestnanci a ich rodiny či dodávatelia.

Vážení poslucháči! Ekonomika potrebuje etiku. Základným prvkom rozvoja je podľa pápeža evanjelium, pretože „v ňom Kristus tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku.“ Encyklika Caritas in Veritate potvrdzuje, že aj v tak ťažkých témach ako globalizácia či ľudský rozvoj môže byť Kristovo evanjelium pre ľudí našej doby inšpiratívnym prameňom na ceste k autentickému integrálnemu rozvoju.