Parížske posolstvo európskych biskupov: „Európa, odvahu!“

Francúzsko (5. októbra, RV) – Včera sa v Paríži skončilo tohtoročné plenárne zasadnutie predsedov biskupských konferencií Európy s hlavnou témou „Cirkev a štát dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru”. Pri príležitosti ukončenia stretnutia, ktoré zorganizovala Rada konferencií biskupov Európy (CCEE), vydali jeho účastníci posolstvo s názvom „Európa, odvahu!“ s podtitulom „Znovuobjaviť pohnútky k ohlasovaniu nádeje“. Biskupi v posolstve píšu:

„Pred dvadsiatimi rokmi sme boli svedkami veľkého okamihu: pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť, ktorá poznačila históriu, nespadla z neba ako meteorit. Pripravili ju ľudia - presvedčení a odvážni, ktorí sa nestiahli do úzadia pre nedostatok slobody. Predchádzalo tomu mnoho obetí tých, ktorí riskovali svoje životy a bojovali za túto slobodu. Máme tým na mysli «Solidarnošč» a všetky zápasy za väčšiu solidaritu a väčšiu úctu k ľudskej dôstojnosti v krajinách Strednej a Východnej Európy. Veď ako by sme mohli zabudnúť na prvoradú úlohu pápeža Jána Pavla II. a jeho prezieravú víziu Európy, založenej na základoch viery, spoločného dobra a mieru? Mnohí po páde Berlínskeho múru vytušili pád ďalších múrov: múrov nenávisti, strachu, klamstiev a nemilosrdnej ideológie.“

Ako biskupi uvádzajú, nová sloboda ponúkaná všetkým bola rovnako aj príležitosťou pre jednotlivé cirkvi, ktoré už mohli slobodne pôsobiť a konať svoje evanjelizačné poslanie. Hoci tento vyvíjajúci sa proces ešte v mnohých krajinách pokračuje a „spory z minulosti ešte nie sú vyriešené, sme si vedomí cesty, ktorú sme v týchto dvoch desaťročiach absolvovali“. Biskupi Európy tak spoločne vidia v tejto slobode „znamenie časov“ a vzdávajú vďaku „Bohu, Pánovi času a dejín!“

Biskupi ďalej v posolstve konštatujú: „S odstupom dvadsiatich rokov vidíme, že tento mimoriadny rozvoj Európy so silným etickým základom bol veľmi oslabený. Dôležitým ukazovateľom v tejto oblasti je aj vysoká miera neúčasti v posledných voľbách do Európskeho parlamentu. Nádeje vkladané do budovania Európy sa dodnes reálne nenaplnili.“ Biskupi v tejto súvislosti uviedli vplyv niekoľkých faktorov, ktoré bránia budovaniu Európy, ako napr. fakt, že rozvoj Európskej únie sprevádzalo u niektorých skupín obyvateľstva zvyšovanie spotreby. Získavanie stále nového majetku podľa nich ale nikdy nemôže naplniť ľudské srdce. Ako Kristus povedal: „Človek nežije iba z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4).

V posolstve sa rovnako uvádza, že spoločnosť síce chce jednotlivcom ponúknuť čo najväčší priestor v súvislosti s možnosťami a dosiahnutím osobného naplnenia, no na druhej strane je tu riziko uzatvárania sa a presadzovania iba vlastných záujmov či získavania výhod, a preto sa spoločnosť môže veľmi rýchlo zmeniť na „džungľu“. Ako biskupi píšu, aj pápež Benedikt XVI. odsúdil túto „nenásytnosť“ ako „skrytý motor svetovej finančnej a hospodárskej krízy“. Podľa nich sa v pluralitnej spoločnosti objavuje aj riziko podľahnutia pokušeniu relativizmu, predovšetkým v oblasti etiky. Znepokojenie vyvolávajú mnohé legislatívne úpravy a návrhy zákonov v jednotlivých krajinách alebo inštitúciách, ktoré idú proti skutočnému dobru človeka a spoločnosti. Ako uvádzajú biskupi, sú si vedomí „naliehavej potreby zosúladiť právne normy s prirodzeným zákonom, založenom na ľudskej dôstojnosti a určujúcim neodňateľnosť práv a povinností každej osoby. Tieto normy by však mal charakterizovať dialóg, rešpektovanie slobody a úprimné hľadanie pravdy“.

Biskupi konštatujú vážnu krízu, ktorá otriasa Európou. Sú znepokojení demografickým vývojom kontinentu, ale vyzývajú neklesať na duchu podľa katastrofických scenárov. Naopak, je potrebné hľadať cestu nádeje. Záverečné slová sú akoby mottom posolstva, výzvou k odvahe: „Nezabudnime, že sme učeníkmi toho, ktorý hovorí každému z nás: «Neboj sa! Vstaň a kráčaj!»“ –mf-