Rozlúčka Benedikta XVI. na letisku: „Nech Boh žehná Českú republiku!“
Česká republika (28. septembra, RV) - Rovnako ako svoj prvý príhovor na českej
pôde, aj ten posledný, ktorý odznel na ruzyňskom letisku, Benedikt XVI. začal v češtine:
„Pane prezidente, páni kardinálové, bratři v biskupské službě, Vaše Excelence,
dámy a pánové! Ve chvíli slavnostního rozloučení vám chci vyjádřit své poděkování
za štědrou pohostinnost, které se mi dostalo během krátkého pobytu v této nádherné
zemi.“
Benedikt XVI. pokračoval po anglicky:
„Moja vďaka
patrí predovšetkým vám, pán prezident, za vaše slová a za čas, ktorý som strávil vo
vašej rezidencii. V dnešný deň sviatku svätého Václava, hlavného patróna českého národa,
mi dovoľte ešte raz popriať vám všetko najlepšie k meninám. Keďže v dnešný deň slávi
meniny aj biskup Václav Malý, rovnako aj jemu blahoželám a chcel by som mu poďakovať
za všetko úsilie vynaložené na prípravu a koordináciu mojej pastoračnej návštevy v Českej
republike. Som veľmi vďačný kardinálovi Vlkovi, arcibiskupovi Graubnerovi a všetkým,
ktorí sa tak veľmi zaslúžili o hladký priebeh celého sledu stretnutí a slávení. Prirodzene,
moje poďakovanie patrí verejným predstaviteľom, médiám, veľkému počtu dobrovoľníkov,
ktorí pomáhali organizovať zástupy ľudí, všetkým veriacim, ktorí sa modlili, aby táto
návšteva priniesla ovocie pre dobro českého národa a pre miestnu Cirkev.
Uchovám
si v pamäti chvíle modlitby, ktoré som mohol prežívať spoločne s biskupmi, kňazmi
a veriacimi tejto krajiny. Zvlášť dojímavé bolo dnešné ráno, keď som mohol sláviť
svätú omšu v Starej Boleslavi, na mieste mučeníctva mladého kniežaťa Václava, a uctiť
si ho na jeho hrobe v sobotu večer v majestátnej katedrále, ktorá dominuje v panoráme
Prahy. Včera na Morave, kde svätí Cyril a Metod začali svoje apoštolské poslanie,
som mohol v modlitbe vzdať vďaku za začiatky kresťanstva na tomto území, a pochopiteľne,
na všetkých slovanských územiach. Cirkev v tejto krajine bola skutočne požehnaná nevšedným
radom misionárov a mučeníkov, rovnako ako svätcami kontemplatívneho života, spomedzi
ktorých chcem menovať svätú Anežku Českú, ktorej kanonizácia práve pred dvadsiatimi
rokmi predznamenala oslobodenie tejto krajiny spod ateistického útlaku.
Moje
včerajšie stretnutie s predstaviteľmi iných kresťanských spoločenstiev ma uistilo
o dôležitosti ekumenického dialógu v tejto krajine, ktorá si tak mnoho vytrpela v
dôsledku náboženského rozdelenia v období tridsaťročnej vojny. Tak veľa sa už vykonalo
pre uzdravenie rán minulosti, a podnikli sa presvedčivé kroky na ceste k zmiereniu
a skutočnej jednote v Kristovi. Pri ďalšom budovaní na týchto pevných základoch má
dôležitú úlohu akademické spoločenstvo, a to svojím nekompromisným hľadaním pravdy.
Potešilo ma, že som mal včera možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi vysokých škôl tejto
krajiny a vyjadriť im moje uznanie za vznešené poslanie, ktorému zasvätili svoje životy.
Bol
som osobitne potešený stretnutím s mládežou ktorú som mohol povzbudiť, aby nadviazala
na tie najlepšie tradície národných dejín, najmä na jeho kresťanské dedičstvo. Podľa
výroku, ktorý býva pripisovaný Franzovi Kafkovi: „Kto si zachová schopnosť vidieť
krásu, nikdy nezostarne.“ (Gustav Janouch, Rozhovory s Kafkou). Ak naše oči
ostanú otvorené pre krásu Božieho stvorenia, a naša myseľ pre krásu jeho pravdy, potom
môžeme skutočne dúfať, že zostaneme mladými a že budeme budovať svet, ktorý odráža
niečo z tej božskej krásy, a tým budeme inšpirovať aj budúce generácie, aby konali
podobne.
Pán prezident, drahí priatelia, ešte raz vyjadrujem svoje poďakovanie
a sľubujem, že na všetkých budem pamätať vo svojich modlitbách a že vás budem nosiť
vo svojom srdci. Nech Boh žehná Českú republiku!“
Na záver sa Benedikt XVI.
opäť vrátil k češtine:
„Ať Pražské Jezulátko je i nadále vaší inspirací
a vede všechny rodiny vašeho národa. Kéž vám všem Bůh žehná!“ –mf, jb-