Zamyslenie na 26. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Juraj Vittek, správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme a doktorand filozofie na Univerzite Santa Croce

Pred pár rokmi som sa na Slovensku zúčastnil na jednom seminári s medzinárodnou účasťou o farskej katechéze. Okrem iných vystúpila prednášateľka, ktorá vyrástla v Spojených Štátoch Amerických, ako misionárka pôsobila v mnohých krajinách, aj na ďalekom východe, teraz žije v Maďarsku. Po rokoch prišla žiť do strednej Európy a takto s nadhľadom zhodnotila stredoeurópanov: „Obdivujem vás, ktorí žijete v strednej Európe. Ste úžasne múdri, viete ľahko pochopiť aj najťažšie vzťahy a súvislosti, viete obdivuhodne zanalyzovať komplikované situácie, pomenovať ťažké veci. A keď toto všetko dokážete, potom nakoniec všetko iba ofrflete a skritizujete... Neviete sa tešiť z dobrého, pochváliť, dať uznanie, povzbudiť, hundrete a šomrete.“ Všetci sme len sklonili hlavy a súhlasne prikyvovali.

V tejto našej charakteristike cítiť ozvenu evanjelia nasledujúcej nedele: Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Ján vidí, analyzuje, pomenuje dobro, ktoré sa koná a hneď vzápätí šomre: Bránili sme mu to, veď nechodí s nami. Nevie sa tešiť z toho, čo dobré konajú iní v tom istom mene Ježiša Krista. Okamžite vidí problém, lebo to nie je na jeho spôsob: nechodí s nami, nie je z našich, podľa našich predstáv...

Jedným z hlavných dôvodov neprajnosti, frflania a kritizovania je straníckosť... Bránili sme mu, lebo nechodí s nami. Partajníctvo, pohodlné skrývanie sa za verejnú mienku, rôzne formy nacionalizmu, to všetko sú veci, ktoré z ľudí, čo žijú podľa pravdy, robia mučeníkov. Veľmi príznačne to vyjadril dánsky filozof S. Kierkegaard: „Dav je lož. Preto bol Ježiš ukrižovaný, preto On, hoci sa obracal ku všetkým, nechcel mať nič s davom, nechcel zakladať strany a robiť hlasovania, ale chcel byť tým, čím bol: pravdou, ktorá sa dostáva do vzťahu s jednotlivcom. Získať si dav nie je ťažké, stačí lož, prázdne reči a poznať aspoň trochu ľudské vášne. Ale žiaden svedok pravdy sa nesmie spolčiť s Davom. Musí sa podľa možnosti snažiť priblížiť sa ku všetkým, ale vždy len ako k jednotlivcom. Má zasvätiť každého, aby rozptýlil dav. Má aj rečniť k davu, ale nie preto, aby prilákal dav, skôr preto, aby dav rozptýlil. Takže by sa nejaký jednotlivec mohol po návrate domov stať Jednotlivcom.“ (Kierkegaard, Denník, 1398).

So straníckosťou ide ruka v ruke obava z nepoznaného... Videli sme kohosi... Ten ktosi nemá meno, lebo ho nepoznám. Odmietam zvyčajne to, čomu nerozumiem, čo nepoznám. Bránili sme mu... Chceme prekaziť to, čomu nerozumieme. Chceme mať veci pod kontrolou, mať ich v rukách, ovládať ich. Dokonca aj Božie kráľovstvo! Dnes v rozličných oblastiach stále viac šíriaca sa xenofóbia, strach z neznámeho, je v konečnom dôsledku obrovskou prekážkou rastu každého ľudského spoločenstva.
 Ako sa zbaviť frflania, šomrania a hundrania? Potrebujeme hodnoty, pre ktoré by sme boli zapálení. V dnešnom evanjeliu vystupuje do popredia najvyššia hodnota: OSOBA JEŽIŠA KRISTA. Dobré alebo zlé sa odvíja od postoja k jeho osobe. Dobré skutky budú započítané, ak sú konané v jeho mene, kvôli nemu, v súlade s jeho pravdou, atď.: A kto by vám dal piť čo i len pohár vody preto, že ste Kristovi, nepríde o svoju odmenu. Kresťanstvo sa točí okolo Osoby Ježiša Krista. Sv. Terézia z Lisieux napísala: Chcem milovať Ježiša a spôsobiť, aby ho i iní milovali. Svätý Filip Neri zasa hovorieval: Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo hľadá. Ak v ľudskom srdci znejú tieto postoje, rodí sa pravý tvorca spoločenstva, ktorý nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista (sv. Pavol). Človek zapálený pre Ježiša sa vie tešiť z toho, že iný urobí niečo dobré v Ježišovom mene. Ježiš je preň najvyššia hodnota a tá ho motivuje, povzbudzuje, ženie dopredu... Ak sme aj v Cirkvi ufrflaní, znechutení, ušomraní, večne kritizujúci, tak potrebujeme v sebe znovu prebudiť zanietenie pre Ježiša. Charitas Christi urget nos. Ženie nás Kristova láska! A láska je dobrotivá, nezávidí, nie je sebecká, nemyslí na zlé, raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (sv. Pavol)