Stará Boleslav a Paládium českej zeme

Mesto Stará Boleslav sa nachádza niekoľko kilometrov od Prahy. Už niekoľko storočí je miestom mnohých pútí a každý rok ho tak navštívi tisíce pútnikov z celej krajiny, aby si obzrelo miesto smrti sv. Václava, patróna českej zeme, či Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Dnes sa na toto mesto, ktoré už o niekoľko dní navštívi aj Svätý Otec, a to konkrétne v pondelok 28. septembra, pozrieme z cirkevného a historického hľadiska.

Pôvod mesta Stará Boleslav

História Starej Boleslavi siaha až do začiatkov 10. storočia, keď tu bol na sútoku riek Labe a Jizery postavený jeden zo strážnych hradov pôvodnej Přemyslovskej stredočeskej domény. V 10. storočí tu stál minimálne jeden kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. No a práve pred jeho bránou bolo cestou na rannú bohoslužbu v pondelok ráno 28. septembra v roku 929 (niektoré historické záznamy udávajú aj rok 935) zavraždené české knieža – svätý Václav jeho vlastným bratom Boleslavom.

Bazilika sv. Václava

Po roku 1039 dal knieža Břetislav I. nad miestom mučeníckej smrti svojho predka postaviť románsku Baziliku sv. Václava. Pôvodný kostol sv. Kozmu a Damiána bol zahrnutý do novej stavby. Bazilika mala byť pôvodne veľkým mauzóleom nad hrobom najväčšieho českého svätca. Dôvodom stavby bolo pokánie, ktoré kniežaťu udelil pápež Benedikta IX. za vyplienenie poľského Hniezdna českým vojskom a za následné vylúpenie ostatkov sv. Vojtecha a jeho brata. Knieža dal rovnako zriadiť kolegiátnu kapitulu sv. Kozmu a Damiána, vôbec najstaršiu inštitúciu svojho druhu v Česku. Jej úlohou bola starostlivosť o toto pútnické miesto a rovnako aj šírenie úcty k patrónovi českého národa. Neskôr sa kapitula stala ochrancom mariánskeho obrazu, uctievaného v staroboleslavskom chráme Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol 18. augusta 1609 vyhlásený za tzv. Palladium českej zeme.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pútnický kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený na začiatku 17. storočia podľa návrhu talianskeho architekta Giovanniho Maria Filippiho a nahradil tak staršiu gotickú stavbu. Na jeho vybudovaní mala zásluhy miestna kapitula sv. Kozmu a Damiána za významnej podpory panovníka Matúša II. a jeho manželky Anny. Od roku 1775 zdobia steny kostola maľby, ktoré znázorňujú históriu staroboleslavského paládia, jeho zázraky a námety zo života Panny Márie.

Palladium českej zeme

 
História Palladia sa podľa legiend viaže až k svätému Metodovi, ktorý podľa legendy tento reliéf venoval svätej Ľudmile pri jej krste. Po jej mučeníckej smrti zdedil reliéf z korintskej medi jej vnuk Václav, ktorého vychovala v mariánskej úcte. Václav nosil reliéf stále so sebou a mal ho aj v čase jeho násilnej smrti. Jeho pobočník ho následne ukryl v lese mimo mesta. Reliéf vraj našiel až istý roľník v roku 1160. Na mieste nálezu bola neskôr vybudovaná svätyňa a na jej oltári bol vystavený obraz. Ten si však v roku 1632 odniesol z mesta ako vojnovú korisť plukovník Vavrinec Hoffkirk, od ktorého bol reliéf vykúpený. Po slávnostnom návrate Palladia boli v Starej Boleslavi zaznamenané mnohé zázračné uzdravenia. Palladium však bolo z bezpečnostných dôvodov niekoľkokrát prenesené do Prahy, či Viedne.

Kostol sv. Klimenta
Na konci 11. storočia boli v meste postavené ďalšie dva kostoly. Pôdorys jedného z nich objavili archeológovia na mieste dnešného Václavského námestia. Ďalším je dodnes stojaci Kostol sv. Klimenta, ktorý stojí v tesnom susedstve Baziliky sv. Václava. Popri krypte sv. Kozmu a Damiána ide o najstaršiu budovu v meste, ktorý si až do súčasnosti zachovala takmer pôvodnú podobu. Patrí k najstarším chrámovým stavbám v Českej republike.
Začiatky a vývoj mariánskych pútí

 
Z 2. polovice 16. storočia už pochádzajú najstaršie zmienky o mariánskych púťach, ktoré podporovali jezuiti. Keď počet pútnikov rástol, začiatkom 17. storočia Cirkev rozhodla o postavení nového Mariánskeho kostola. V rokoch 1674-80 bola z Prahy do Starej Boleslavi vystavená Svätá cesta, tzv. Via Maria, ktorú nechali vybudovať jezuiti. Pozdĺž cesty sa nachádza 44 kaplniek ozdobených mariánskymi a svätováclavskými motívmi. Ich počet zodpovedá invokáciám Loretánskych litánií. Význam mesta tak vzrástol a začali ho navštevovať aj niektorí panovníci. Záznamy z 18. storočia poukazujú na púte, na ktorých sa zúčastňovalo až 20 tisíc ľudí.

Útlm nastal v jozefínskom období a neskôr aj počas II. svetovej vojny. Po jej skončení sa rozšírila myšlienka na niekoľkodňové oslavy na poďakovanie Panne Márii za ochranu krajiny. Len za posledné dva dni osláv sa vtedy rozdalo 8 tisíc svätých prijímaní. Ani komunistický režim neprial týmto púťam a uvoľnenie nastalo až s jeho pádom. V roku 2003 prišiel do Starej Boleslavi na pozvanie kardinála Miloslava Vlka kňazský rád pallotínov, ktorí sa ujali pútnického miesta a prijali tak neľahkú úlohu spočívajúcu v obnove jedného z najzanedbanejších pútnických miest v Čechách.

Čo sa týka samotného mesta, to bolo ešte v roku 1960 zlúčené s Brandýsom nad Labem. Od roku 1992 je historické jadro mesta mestskou pamiatkovou zónou.

Pražský biskup Václav Malý o návšteve Svätého Otca v krajine

Benedikt XVI. pri svojej pastoračnej ceste do Českej republiky navštívi aj Starú Boleslav, kde sa v pondelok dopoludnia prihovorí počas svätováclavskej púte predovšetkým mladým. Prečo si však Svätý Otec zvolil ako jedno z miest svojej návštevy v Českej republike práve mesto Stará Boleslav viac prezradil pražský pomocný biskup a koordinátor pápežskej návštevy Mons. Václav Malý.

Pripravila Mária Fábryová