Pre gréckokatolíkov: Kresťania svätého Tomáša

Rubriku pre gréckokatolíkov pripravil P. Milan Lach SJ

Kresťania svätého Tomáša

Pred pár dňami sme mali možnosť spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom navštíviť Indiu, lepšie povedané, jeden z jej 25 štátov, štát Kerala, ktorého názov v preklade znamená „kokos“. Cieľom cesty bolo lepšie spoznať dve miestne východné katolícke cirkvi a to sýromalabarskú a sýromalankarskú cirkev. Tá prvá, je po ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou vo svete. Štát Kerala je jedným 35 štátov Indie a nachádza sa na jej juhozápadnom pobreží. Je to nádherná krajina plná kokosových paliem, banánovníkov či ďalších tropických rastlín. Oficiálným jazykom je jazyk malayalam. Z 30 miliónov obyvateľov je 56 percent hinduistov, 24 percent moslimov a 19 percent kresťanov, z ktorých drvivú väčšinu tvoria práve sýromalabari. V krajine vládnu komunisti, preto v krajine neexistuje prakticky žiadna priemyselná výroba, rozvíja sa len poľnohospodárstvo so slabou infraštruktúrou. Poďme však poporiadku.

Keď Pán Ježiš poslal po svojom zmŕtvychvstaní svojich apoštolov a učeníkov hlásať Evanjelium do celého vtedajšieho sveta, svätý apoštol Tomáš, podľa Svätého Písma s prímením Dvojča, ktorého poznáme ako neveriaceho Tomáša, podľa starobylej kresťanskej tradície prišiel ohlásiť Kristovo evanjelium okrem Perzie, aj v roku 52 do Indie, do prístavu Kodungallur v Kerale, ktorý už dnes neexistuje. Dávno predtým existovalo z Kodungalluru námorné obchodné spojenie cez Perzský záliv s gréckym svetom, odkiaľ sa z Indie dovážalo hlavne čierne korenie, slonovina a perly. Svedectvo o Tomášovej prítomnosti v Indii predkladajú apokryfné evanjelium Skutky svätého Tomáša, ale aj cirkevní otcovia ako svätý Ján Zlatoústy, čo Efrém Sýrsky. Apoštol Tomáš v Kerale podľa tradície založil sedem kresťanských spoločenstiev z obrátených hinduistov a po čase aj sám položil život za Krista mučeníckou smrťou na vrchu svätého Tomáša v Indii v Mylapore, kde bol aj pochovaný v dnešnom indickom susednom štáte Karnataka. Od prvotných čias až podnes k jeho hrobu putuje množstvo kresťanov, ale aj hinduistov či moslimov. Jeho relikvie z Indie boli najprv v 3. storočí prenesené do Edessy v Sýrii, v 8. storočí pred moslimami na grécky ostrov Chios a neskôr odtiaľ križiakmi do talianského mesta Cortona v Toskánsku.

V roku 345 posilnila toto miestne prvokresťanské spoločenstvo v Kerale, skupina chaldejských kresťanov, ktorá sem prišla na čele s Tomášom Kananejským z Perzie, kde začalo v 4. storočí prenasledovanie kresťanov.
Sýromalabari od týchto čias až do 16. storočia, kým neprišli do Indie Portugalci, mali právne cirkevné spojenie s chaldejskou cirkvou, odkiaľ posielali biskupov, ktorí im svätili kňazov. Na čele sýromalabarskej cirkvi bol archidiakon, ktorý bol pre veriacich miestnou občianskou, ale aj cirkevnou autoritou. Po príchode Portugalcov sa v roku 1599 uskutočnila synoda v Diamper, ktorej predsedal latinský portugalský arcibiskup Menezes. Táto synoda nariadila prerušenie kontaktov s chaldejským patriarchom a portugalský kráľ menoval latinských biskupov pre sýromalabarov. Prvým takýmto latinským biskupom sa v roku 1601 stal biskup Ros. Všeobecná vzbura v roku 1653 známa pod menom Koonan Cross Oath rozdelila kresťanov svätého Tomáša na sýrskych katolíkov a sýrskych pravoslávnych, nazývaných Jakobiti. Bola to reakcia na polatinčovanie sýromalabarov zo strany arcibiskupa Garziu. Sýromalabari boli spravovaní latinskými biskupmi až do roku 1887, kedy boli zriadené sýromalabarské eparchie v mestách Trichur a Kottayam a boli vymenovaní noví biskupi z radov sýromalabarov.

Momentálne je sýromalabarská cirkev na území štátu Kerala vyšším arcibiskupstvom so sídlom v Ernakule –Angamaly, ktorej hlavou je vyšší arcibiskup kardinál Varkey Vithayathil. Do tohto vyššieho arcibiskupstva patria štyri arcibiskupstva a 11 eparchii vnútri štátu Kerala a 11 ďalších eparchii mimo Keraly, to znamená v ďalších častiach Indie a v Spojených štátoch. Spolu majú 3 milióny 674 tisíc veriacich, 7 252 kňazov, okolo 35 tisíc rehoľných sestier a okolo 5 tisíc rehoľníkov. Ich liturgia je odvodená z Antiochie, z východosýrskej tradície, rovnako ako je to v chaldejskej cirkvi.

Sýromalankarska cirkev má až do vzbury v roku 1653, rovnaké dejiny ako sýromalabarská cirkev. Vtedy sa vytvorila sýrsko antiochijská pravoslávna cirkev v Indii. Na začiatku 20. storočia boli snahy niektorých jej biskupov o opätovné zjednotenie s katolíckou cirkvou, ktoré bolo zavŕšené tým, že dvaja sýrsko pravoslávni biskupi Mar Ivanios spolu s Mar Theophilom a s jedným kňazom, s jedným diakonom a jedným laikom zložili vyznanie viery pred rímskokatolíckym biskupom Benzigerom z diecézy v Quilone a vstúpili do jednoty s katolíckou cirkvou 20 septembra 1930. Momentálne sýromalankarská cirkev je od roku 2007 vyšším arcibiskupstvom v meste Trivandrum, na čele s vyšším arcibiskupom Mar Bazilom Klemisom. Do vyššieho arcibiskupstva patria štyri eparchie v Kerale a dve mimo Keraly. Je ich okolo pol milióna veriacich.

Syromalabarská a syromalankarská cirkev sú veľmi živými cirkvami. Farské spoločenstvá sú výborne zorganizované v takzvanom systéme „jogam“, kde celý život farského spoločenstva je riadený radou laikov, nazvime ich kurátorov, ktorí si vyberajú po porade s biskupom kňaza do svojej farnosti a kompletne sa starajú o materiálne zabezpečenie farnosti a farskej budovy. Stále vznikajú nové farnosti v Kerale, ale hlavne mimo Keraly, kam ľudia idú za prácou. Videli sme plné chrámy veriacich, ale hlavne detí, ktorých bolo vidieť všade veľmi veľa. V nedeľu majú vo farnostiach zvlášť božskú liturgiu pre deti a hneď po nej majú rozdelený po triedach katechizmus. Pri každom chráme stoji budova, kde sa vyučuje katechizmus od prvej po desiatu triedu. Veľmi sú prítomné vo farskej pastorácii ako pomoc kňazom rehoľné sestry, ktorých je 25 tisíc, z rôznych rehoľných kongregácii. Tieto spravujú cirkevné základne a stredné školy, nemocnice, materské školy, sirotince, domovy dôchodcov a hospice. V niektorých sme mali možnosť byť a vidieť ich svedectvo života pomoci chorým na AIDS, či rakovinu, o ktorých sa už v rodinách nechceli starať. Sýromalankarská cirkev spravuje malé kňazské semináre, odkiaľ predstavení vyberajú chlapcov do veľkých seminárov, ktoré sú tri spoločné a dva eparchiálne, nepočítajúc ďalšie rehoľné kňazské semináre. Počuť burácajúci spev 300 seminaristov bolo naozaj povzbudzujúce.

Svojim príhovorom z neba sa za nich modlia svätá Alfonza, rehoľná sestra klariska zo sýromalabarskej cirkvi, na ktorej hrobe sme videli veľmi veľa pútnikov, či blahoslavený Kyriakos, či blahoslavené rehoľné sestry Maria Tereza a Eufrázia.
Horlivosť apoštola Tomáša je v tejto cirkvi zachovaná až dodnes, keďže aj dnes, ako jedna z mála východných katolíckych cirkvi robí misie aj mimo svojho územia štátu Kerala, či už do ostatných štátov v Indii, v Afrike, či v krajinách Perzského zálivu. Početní kňazi a rehoľné sestry, ktorí pôsobia ako misionári aj v rímskokatolíckej cirkvi, pochádzajú práve z tejto sýromalabarskej cirkvi.
 Na záver už len možno povedať, že sýromalabarská a sýromalankarská cirkev v Kerale v Indii, môže byť svojou vitalitou aj pre našu gréckokatolícku cirkev na Slovensku inšpirujúcou pre svoj misijný zápal medzi veriacimi či neveriacimi doma a v zahraničí.