Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 25. nedele v Cezročnom období

Pripravil Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme


Na jednom blogu kladie jeho pisateľka svojim čitateľom túto otázku: Prečo sa vždy hovorí, že prví budú poslednými a poslední prvými? Z mnohých odpovedí ma zaujala jedna. Znela:
Odpoviem ti: záleží z akého uhla pohľadu sa na túto vec dívaš. Ja ti ponúknem dve možnosti. Prvá: Ježišov pohľad. Druhá: pohľad Nietzscheho. A vysvetľuje: Ježiš adresoval tieto slová chudákom, chorým, núdznym, aby im dal nádej lepšieho života po smrti a otvoril im cestu do raja. Nietzsche naopak tvrdí, že túto frázu radi používajú tí, ktorí si nemôžu dovoliť život v blahobyte a pohodlí. Títo ľudia cítia silný odpor voči tým, ktorí si žijú spokojní a v hojnosti a tak hľadajú spôsob ako podceniť materiálne hodnoty, dúfajúc v lepší údel po smrti, ktorý však podľa filozofa nikdy nepríde. Dva názory.
Liturgia slova nastávajúcej nedele nás, vyzýva, aby sme sa aj my konfrontovali s touto otázkou. Priblížme teda si okolnosti za akých Ježiš túto znepokojujúcu vetu vyslovil.
Počas cesty z Cézarey Filipovej do Kafarnauma Ježiš svojim učeníkom znova – tak ako to urobil v Cézarey Filipovej - hovorí o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, kde: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho.
Učeníci však nechápu veľký význam toho, čo im Ježiš hovorí a preto sa teraz už ani nestavajú proti jeho osudu tak ako to urobil Peter v Cézarey. Nezaoberajú sa tým, čo im hovorí o svojom utrpení o svojej smrti. V evanjeliu čítame: Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Zaujíma ich totiž čosi iné. Majú medzi sebou rozpracovaný iný problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Kto z nich je väčší, dôležitejší, prvý...
Diskutujú medzi sebou na tému, ktorá je podľa nich dôležitejšia ako tá, o ktorej hovorí Ježiš. Zdá sa však, že to nerobia s dobrým svedomím, pretože hovoria o tom len medzi sebou a keď ich aj Ježiš nakoniec vyzve: O čom ste sa cestou zhovárali, nechcú pred ním otvoriť svoje vnútro. Ak sa evanjelista Marek nezdráha opísať túto nepríjemnú situáciu, v ktorej sa ocitli budúci hlavní predstavitelia Cirkvi, robí to preto, že infekcia karierizmu už napadla srdcia a mysle učeníkov a je potrebné zasiahnuť.
Ježiš obnažuje ich zmýšľanie a nebojí sa otvoriť problém. Sadol si. Evanjelista ho zobrazuje sediaceho. Je to pozícia učiteľa, ktorý ide dať vážnu lekciu. V tejto pozícii – z katedry - Ježiš oznamuje svojim učeníkom nový zákon, nový rebríček hodnôt, podľa ktorého majú riadiť svoje životné voľby.
Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.
Služba, byť sluhom, slúžiť je jediným kritériom pravej veľkosti a skutočného úspechu Ježišovho učeníka. Podľa Ježišovej logiky totiž nejestvuje žiadna iná aktivita na akomkoľvek poli, ktorá by mohla vyniesť človeka na najvyššie posty ako je služba. Služba je teda jedinou cestou Ježišovho učeníka k pravej veľkosti. Toto je kritérium, ktoré platí pre celé úsilie a kariéru jeho nasledovníkov. Oni chcú byť prví a to hneď, ale Ježiš im hovorí: Môžete byť prví, ale iba vtedy ak sa stanete sluhami všetkých.
Pritom Ježiš z princípu neodmieta snahu a túžbu človeka čosi dosiahnuť. On nechce mať za učeníkov ľudí mdlých, pasívnych, bez energie.
Ani nežiada od svojich nasledovníkov násilnú službu otroka, ktorá by bola vykonávaná iba navonok. Ich služba to má byť osobné darovanie sa tomu, kto ju práve potrebuje, kto je v ich blízkosti a je v núdzi. Ježišov učeník si nemôže vyberať ani osoby, ktorým má slúžiť a to ani na základe osobných sympatií, ani nijakých iných kritérií. Tu platí jasné Ježišovo: Každý koho stretneš má právo, má nárok na tvoju službu, ktorá má vyvierať z úprimného srdca.
Ježišovi učeníci sa zaoberajú otázkou prvých miest, zaujíma ich vlastná kariéra. Zazlievame im to? Myslím, že z ľudského pohľadu nie! Veď čo môže byť, pre ozajstne usilovného a snaživého človeka, dôležitejšie ako dosiahnutý úspech a preukázané zadosťučinenie za vynaložené úsilie? Skôr sme im vďační, pretože na základe ich problému o prvom mieste Ježiš aj nám ponúka jeho riešenie.
Človek sa prirodzene snaží vystúpiť čím vyššie nad ostatných. V rozličných sférach života. Svedčia o tom povedzme tabuľky jednotlivých športových odvetví, rebríčky hitparád populárnej hudby – tí, ktorí sú na popredných miestach sú slávni, všade sa o nich píše. Prvé miesta na volebných lístkoch určujú nakoľko úspešná bude kariéra toho ktorého politika.
Je zlý sám osebe takýto postoj? Iste nie! Vtedy nie, ak za úsilím po dosiahnutí úspechu je túžba slúžiť. Pokiaľ za úspechom v športe či umení je túžba robiť radosť iným. Svojím výkonom a umením potešovať srdcia druhých. Vtedy nie, ak za úspechom v politickom snažení je túžba slúžiť pravde a spravodlivosti pre dobro ostatných a celej spoločnosti.
Vidíme teda, že Ježišov nový zákon o prvých, ktorí budú poslednými a posledných, ktorí budú prvými nie je zákonom pre tých, ktorí žijú v biede a nedostatku, ale ponúka štýl života pre všetkých, ktorí majú srdce citlivé a ochotné podeliť sa so svojím talentom, blahobytom a mocou.


Vladimír Stahovec