„Suveníry si kúpime aj na letisku, dokonca lacnejšie...“, zvykli
sme sa utešovať, keď na drobné pozornosti pre blízkych nezostával cez bohatý program
čas. Dnes je to čoraz ťažšie, a nielen v „duty-free“ zónach svetových letísk. Všade
taká istá čokoláda, vína, koňaky, parfémy i detské hračky. „Svetové značky za svetové
ceny!“ Len veľmi zriedka niečo miestne, originálne, poznačené ozaj pôvodnosťou ručnej
práce a nie sériovo natlačeného „hand made“. Centrum Prahy je zas pre zmenu preplnené
obchodmi s tisícami typicky ruských matriošiek najrozmanitejších veľkostí a tvarov.
A Taliani od Sahary po Severný pól vyhľadávajú svoju neodmysliteľnú pizzeriu a tisíce
kilometrov berú so sebou „SanBenedetto“ či inú viac-menej pramenitú vodu... Už pred
štvrťstoročím si bostonský kardinál na mimoriadnej biskupskej synode predpísanou latinčinou
povzdychol: „Iuvenes Bostoniensis, Leningradiensis et Sancti Jacobi in Chile induti
sunt „Blue Jeans“ et audiunt et saltant eudem musicam“ - „Mladí v Bostone, Leningrade
či v chilskom Santiagu nosia také isté mdoré džínsy, počúvajú a tancujú na takú istú
hudbu“... Nivelizácia, sériovosť, sploštenie kultúr ako odvrátená tvár globalizácie.
Netreba odsudzovať samotný globalizačný proces, veď je kresťanstvu vlastný a dobre
známy už dvetisíc rokov. Len treba vedome dopĺňať, čo mu chýba. Aj to je súčasťou
prorockého poslania Cirkvi. Nie náhodou je témou posolstva Pápežskej rady pre
pastoráciu migrantov a cestujúcich na 30. svetový deň turizmu heslo: „Turizmus, oslava
rôznosti“. Je to pozitívna, aktívna reakcia na globalizačné potláčanie rozdielov v jednotlivých
kultúrach, ktoré Benedikt XVI. v poslednej encyklike označuje ako „splošťovanie“,
nivelizáciu, odbúranie všetkého osobitného a originálneho. Pápež konštatuje, že mobilita
pracovných síl, migrácia a rozvoj turizmu popri negatívach nesú so sebou „možnosti
interaktivity medzi kultúrami“ a vytvárajú priestor na ich vzájomný dialóg. Ak aj
do kultúrnej výmeny prenikne komercia, prináša so sebou hneď dve riziká. Jednak sa
ku kultúram pristupuje ako k rovnocennému tovaru, ktorý možno voľne vymieňať. Okrem
toho ekonomická stránka prevláda aj pri migrácii, kde sú nositelia jednotlivých kultúr
nútení prispôsobiť sa štandardizovaným životným podmienkam. Tak žijú a pracujú vedľa
seba, často veľmi blízko, ale ku kultúrnej výmene a vzájomnému obohateniu vôbec nedochádza.
Kultúra ako tovar je tak oddelená od svojho nositeľa, človeka, a nie je viac prejavom
jeho prirodzenosti a identity. Aj aktuálne posolstvo cituje v úvode myšlienku
Benedikta XVI., podľa ktorého rôznosť neznamená ohrozenie ale naopak obohatenie. Nadväzuje
tak na líniu svojho predchodcu, ktorý opakovane zdôrazňoval, že rôznosť vyjadruje
komplexnosť pravdy a len prijatím rôznosti sa dopracovávame k samotnej pravde. Myslí
tým najmä „pravdu o človeku“, ktorá zahŕňa nevyčerpateľné bohatstvo človeka, ponímaného
ako mystérium, neopakovateľné dielo Stvoriteľa. Turizmus sa stáva čoraz významnejším
fenoménom s prudkým rastom počtu turistov i tých, čo z neho žijú. Kresťania by mali
tento svetový deň sláviť na dvoch rovinách. Na teoretickej si prehĺbiť dôvody a oceniť
hodnotu a krásu rôznosti. Na praktickej rovine zas uvažovať a plánovať, ako sami túto
rôznosť napomáhať a obohacovať sa ňou. „Rôznosť má základ v Bohu“, pripomína posolstvo.
„Stvoriteľské Slovo je na počiatku bohatej rôznorodosti druhov. Tieto poetické biblické
slová hovoria o rôznosti, ktorá je základom identity každého stvorenia, za ktorým
vždy treba obdivovať najmä krásu a dobrotu Stvoriteľa. Boh je zároveň aj tou obdivuhodnou
silou, ktorá všetko harmonicky zjednocuje, princípom jednoty uprostred rôznosti, prejavom
Ducha Svätého, ktorý všetko oživuje pre spoločné dobro. Obdivom a kontempláciou rôznosti
človek objavuje za tým, čo je ľudské, Božie stopy. Pre veriaceho otvára samotná rôznosť
v bohatstve svojej rozmanitosti cestu, ktorou sa môže blížiť k nekonečnej veľkosti,
kráse a múdrosti samého Boha.“ Na praktickej rovine posolstvo varuje pred rizikom
skomercializovať aj samotnú rôznosť, urobiť z nej tovar na tom istom pulte bohatej
ponuky, oddeľujúc produkt od jeho tvorcu. Cirkev cez svoje štruktúry povzbudzuje napomáhať
opravdivý rozvoj miestnych kultúr, miestneho trhu, surovín a výrobkov, zapájania sa
do miestneho života, vrátane života domácich kresťanských spoločenstiev a ich liturgického
života. Nestačí však priniesť do nich len finančnú podporu ale opravdivý ľudský záujem.
Ak chceme ducha tohto posolstva aplikovať do nášho života, netreba hneď plánovať exotické
dovolenky. Možno postačí s rodinou, a najmä s deťmi, navštíviť jednoduché dedinky,
pristaviť sa pri roľníkovi, pastierovi, zastaviť sa na omši, pozrieť si hrady a všetko
sprevádzať aj hlbším pohľadom obdivu nad tvorivosťou ľudského ducha, stvoreného na
Boží obraz a podobu. Spoznávať bohatstvo našej vlastnej kultúry nie je len nostalgickým
folklorizmom, ale ocenením tej rôznosti, cez ktorú Boh obohacuje nás a druhých cez
nás. Učiť sa obdivovať rôznosť ako formu vlastného obohatenia je zároveň najlepšou
školou proti toľko odsudzovanej a predsa rastúcej xenofóbii, diskriminácii a pohŕdaniu
inými. Veď rôznosť je najmä Boží dar.