Komentár Mariána Gavendu: Rôznosť je Boží dar

Rôznosť je Boží dar

„Suveníry si kúpime aj na letisku, dokonca lacnejšie...“, zvykli sme sa utešovať, keď na drobné pozornosti pre blízkych nezostával cez bohatý program čas. Dnes je to čoraz ťažšie, a nielen v „duty-free“ zónach svetových letísk. Všade taká istá čokoláda, vína, koňaky, parfémy i detské hračky. „Svetové značky za svetové ceny!“ Len veľmi zriedka niečo miestne, originálne, poznačené ozaj pôvodnosťou ručnej práce a nie sériovo natlačeného „hand made“. Centrum Prahy je zas pre zmenu preplnené obchodmi s tisícami typicky ruských matriošiek najrozmanitejších veľkostí a tvarov. A Taliani od Sahary po Severný pól vyhľadávajú svoju neodmysliteľnú pizzeriu a tisíce kilometrov berú so sebou „SanBenedetto“ či inú viac-menej pramenitú vodu... Už pred štvrťstoročím si bostonský kardinál na mimoriadnej biskupskej synode predpísanou latinčinou povzdychol: „Iuvenes Bostoniensis, Leningradiensis et Sancti Jacobi in Chile induti sunt „Blue Jeans“ et audiunt et saltant eudem musicam“ - „Mladí v Bostone, Leningrade či v chilskom Santiagu nosia také isté mdoré džínsy, počúvajú a tancujú na takú istú hudbu“... Nivelizácia, sériovosť, sploštenie kultúr ako odvrátená tvár globalizácie. Netreba odsudzovať samotný globalizačný proces, veď je kresťanstvu vlastný a dobre známy už dvetisíc rokov. Len treba vedome dopĺňať, čo mu chýba. Aj to je súčasťou prorockého poslania Cirkvi.
Nie náhodou je témou posolstva Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich na 30. svetový deň turizmu heslo: „Turizmus, oslava rôznosti“. Je to pozitívna, aktívna reakcia na globalizačné potláčanie rozdielov v jednotlivých kultúrach, ktoré Benedikt XVI. v poslednej encyklike označuje ako „splošťovanie“, nivelizáciu, odbúranie všetkého osobitného a originálneho. Pápež konštatuje, že mobilita pracovných síl, migrácia a rozvoj turizmu popri negatívach nesú so sebou „možnosti interaktivity medzi kultúrami“ a vytvárajú priestor na ich vzájomný dialóg. Ak aj do kultúrnej výmeny prenikne komercia, prináša so sebou hneď dve riziká. Jednak sa ku kultúram pristupuje ako k rovnocennému tovaru, ktorý možno voľne vymieňať. Okrem toho ekonomická stránka prevláda aj pri migrácii, kde sú nositelia jednotlivých kultúr nútení prispôsobiť sa štandardizovaným životným podmienkam. Tak žijú a pracujú vedľa seba, často veľmi blízko, ale ku kultúrnej výmene a vzájomnému obohateniu vôbec nedochádza. Kultúra ako tovar je tak oddelená od svojho nositeľa, človeka, a nie je viac prejavom jeho prirodzenosti a identity.
Aj aktuálne posolstvo cituje v úvode myšlienku Benedikta XVI., podľa ktorého rôznosť neznamená ohrozenie ale naopak obohatenie. Nadväzuje tak na líniu svojho predchodcu, ktorý opakovane zdôrazňoval, že rôznosť vyjadruje komplexnosť pravdy a len prijatím rôznosti sa dopracovávame k samotnej pravde. Myslí tým najmä „pravdu o človeku“, ktorá zahŕňa nevyčerpateľné bohatstvo človeka, ponímaného ako mystérium, neopakovateľné dielo Stvoriteľa.
Turizmus sa stáva čoraz významnejším fenoménom s prudkým rastom počtu turistov i tých, čo z neho žijú. Kresťania by mali tento svetový deň sláviť na dvoch rovinách. Na teoretickej si prehĺbiť dôvody a oceniť hodnotu a krásu rôznosti. Na praktickej rovine zas uvažovať a plánovať, ako sami túto rôznosť napomáhať a obohacovať sa ňou.
„Rôznosť má základ v Bohu“, pripomína posolstvo. „Stvoriteľské Slovo je na počiatku bohatej rôznorodosti druhov. Tieto poetické biblické slová hovoria o rôznosti, ktorá je základom identity každého stvorenia, za ktorým vždy treba obdivovať najmä krásu a dobrotu Stvoriteľa. Boh je zároveň aj tou obdivuhodnou silou, ktorá všetko harmonicky zjednocuje, princípom jednoty uprostred rôznosti, prejavom Ducha Svätého, ktorý všetko oživuje pre spoločné dobro. Obdivom a kontempláciou rôznosti človek objavuje za tým, čo je ľudské, Božie stopy. Pre veriaceho otvára samotná rôznosť v bohatstve svojej rozmanitosti cestu, ktorou sa môže blížiť k nekonečnej veľkosti, kráse a múdrosti samého Boha.“ Na praktickej rovine posolstvo varuje pred rizikom skomercializovať aj samotnú rôznosť, urobiť z nej tovar na tom istom pulte bohatej ponuky, oddeľujúc produkt od jeho tvorcu. Cirkev cez svoje štruktúry povzbudzuje napomáhať opravdivý rozvoj miestnych kultúr, miestneho trhu, surovín a výrobkov, zapájania sa do miestneho života, vrátane života domácich kresťanských spoločenstiev a ich liturgického života. Nestačí však priniesť do nich len finančnú podporu ale opravdivý ľudský záujem. Ak chceme ducha tohto posolstva aplikovať do nášho života, netreba hneď plánovať exotické dovolenky. Možno postačí s rodinou, a najmä s deťmi, navštíviť jednoduché dedinky, pristaviť sa pri roľníkovi, pastierovi, zastaviť sa na omši, pozrieť si hrady a všetko sprevádzať aj hlbším pohľadom obdivu nad tvorivosťou ľudského ducha, stvoreného na Boží obraz a podobu. Spoznávať bohatstvo našej vlastnej kultúry nie je len nostalgickým folklorizmom, ale ocenením tej rôznosti, cez ktorú Boh obohacuje nás a druhých cez nás. Učiť sa obdivovať rôznosť ako formu vlastného obohatenia je zároveň najlepšou školou proti toľko odsudzovanej a predsa rastúcej xenofóbii, diskriminácii a pohŕdaniu inými. Veď rôznosť je najmä Boží dar.

Marián Gavenda