Život kresťanov v neslobode: Laos, Kambodža a Mjanmarsko

Demokracia a náboženská sloboda sú v mnohých krajinách sveta ešte stále zatiaľ nedosiahnutým ideálom. Kresťania musia znášať mnohé príkoria napríklad v krajinách, ktorých vlády sa pokúšajú nastoliť socialistický režim. Pripomeňme si v nasledujúcich minútach našich bratov a sestry z troch krajín juhovýchodnej Ázie, na ktoré sa sústredila tento mesiac pozornosť katolíckych veriacich celého sveta. Tých, sú zapojení do Apoštolátu modlitby, známeho aj pod názvom Modlitba na úmysly Svätého Otca, počas mesiaca september spája modlitba kresťanov Laosu, Kambodže a Mjanmarska. Pozrime sa teda dnes do týchto krajín, tak veľmi odlišných od sveta, v ktorom žijeme my. Odlišným už len tým, že väčšinu obyvateľov tejto oblasti Ázie tvoria budhisti.

Laos 
Laos či Laoská demokratická republika je komunistickým štátom, ktorý nezávislosť od Francúzska získal v roku 1949. Hlavným mestom krajiny je Valentian a úradným jazykom laoština, používa sa však aj francúzština, angličtina a rôzne kmeňové jazyky. Z celkového počtu 6 miliónov obyvateľov je 42-tisíc kresťanov.
Po opustení Laosu Francúzmi sa krajina dostala mimo vývoja svetového hospodárstva a daňou tejto izolácie je chudoba. V roku 1975 sa moci chopili komunisti na čele s Pathethom Laom a odvtedy je realita Katolíckej cirkvi dlhodobo dramatická. Komunistická vláda vyhostila všetkých zahraničných misionárov z rádu oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie, pochádzajúcich predovšetkým z Francúzska a Talianska. Vďaka ich pôsobeniu v minulosti vznikali viaceré životaschopné katolícke komunity najmä na vidieku. Jediným oblátom v krajine je dnes Mons. Ján Khamsé Vithavong, apoštolský vikár z Vientiane, posledný laoský oblát, ktorý bol vysvätený za kňaza pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Súčasťou vládnych „opatrení“ je rovnako zákaz vysviacok nových kňazov. Napriek všetkému existuje v súčasnosti v Laose jediný povolený kňazský seminár, no podlieha kontrole režimu. Nachádza sa na území apoštolskej prefektúry Paksé. Pôsobiť tam však môžu len domáci učitelia. V krajine sa nachádza aj niekoľko rehoľných domov s laoskými rehoľníkmi a sestrami, ktoré v krajine rozvíjajú evanjelizačné dielo.
Oblasti Laosu, ale aj Kambodže, kde žijú katolíci, doteraz nemajú postavenie diecéz. V takýchto misijných krajinách Svätá stolica spravidla zriaďuje tzv. apoštolské vikariáty, resp. apoštolské prefektúry.
Kambodža 
Presunieme sa do o niečo väčšej Kambodže, kde žije viac ako 13 miliónov obyvateľov, no katolícka komunita má len 30 tisíc členov. Počiatky evanjelizácie tejto krajiny siahajú do roku 1555 a spájajú sa s menom misionára, dominikánskeho pátra Gaspara De Cruza. V roku 1850 Svätá stolica zriadila v Kambodži apoštolský vikariát so sídlom v hlavnom meste krajiny Phnom Penh. V súčasnosti ho vedie Mons. Emile Destombes, biskup pôvodom z Francúzska. V rámci tohto vikariátu boli v roku 1968 ustanovené dve apoštolské prefektúry: Battambang a Kompong Cham. Od roku 1990, keď Kambodža nadviazala diplomatické styky s Vatikánom, majú tamojší kresťania ústavou zaručenú náboženskú slobodu, ktorú rešpektuje aj vláda. Štátnym náboženstvom je však budhizmus. A práve niektorí z jeho predstaviteľov utláčajú príslušníkov menšinových náboženstiev.
Mjanmarsko 
Pri pobreží Bengálskeho zálivu sa rozprestiera krajina, ktorá sa ešte pred niekoľkými rokmi nazývala Barma. Dnes je jej oficiálny názov Mjanmarsko. Zaviedla ho vojenská junta, ktorá sa dostala k moci v roku 1988.
Od roku 2005 je hlavným mestom krajiny Nepjito, predtým to bol Rangún, v súčasnosti najväčšie mesto krajiny. Úradným jazykom je barmčina. Krajina so štátnym zriadením vojenskej diktatúry má 50 miliónov obyvateľov rôznych národností. Najpočetnejšiu skupinu predstavujú Barmčania a k etnickým menšinám patria napríklad Šanovia, Karenovia, Rakhinci či Kačjinovia. Kresťania tvoria len štvorpercentnú menšinu. Budhizmus v krajine vyznáva približne 89 percent obyvateľov a zvyšok dopĺňajú moslimovia.
Začiatky Katolíckej krajiny siahajú len do polovice 19. storočia. Na pôde bývalej Barmy zriadila Svätá stolica tri arcidiecézy a 11 diecéz. Najstaršou je arcidiezéza v  Rangúne. Predsedom Konferencie biskupov je Mons. Paul Zinghtung Grawng. O výchovu kňazov sa v krajine starajú tri semináre, ďalej tu pôsobí asi dvadsať rôznych rehoľných spoločenstiev. Nad kresťanským, ale aj islamským náboženstvom prebrala kontrolu vláda. V súvislosti s týmto opatrením sa spája niekoľko obmedzení: kresťania nemôžu v krajine budovať nové chrámy, ťažké je získať aj povolenie k obnove starých.
Vláda doteraz nenadviazala styky so Svätou stolicou, pretože tento krok odmietla.

Najmä v severovýchodnom Mjanmarsku je situácia dramatická, už tisíce civilistov muselo utiecť zo svojich dedín kvôli vojenskej ofenzíve mjanmarskej armády. Režim chce prevziať kontrolu nad oblasťou a už niekoľko rokov vedie útoky proti etnickým povstalcom. Strety pokračujú a vojenský režim sa usiluje eliminovať opozíciu raz a navždy, preto vojenské operácie zintenzívňuje. Doteraz už domovy opustilo viac ako pol milióna ľudí. Svetové charitatívne organizácie hovoria o „mjanmarskej humanitárnej kríze“.

Svätý Otec v súvislosti s nepriaznivou situáciou, v ktorej sa krajiny nachádzajú, už niekoľkokrát vyzval veriacich k modlitbe za ukončenie násilností páchaných na týchto národoch, a tiež za všetkých tých, ktorí sa „nachádzajú v situáciách bolesti, choroby, materiálnej alebo duchovnej biedy, ktoré poznačujú putovanie ľudstva“. Prosme v modlitbe spolu so svätým Otcom, „aby kresťanov v Laose, Kambodži a Mjanmarsku veľké ťažkosti neodradili od ohlasovania evanjelia svojim bratom.“ –mf-