Vatikán (11. septembra, RV) – Viac ako miliarda moslimov v arabskom svete ukončila
pred niekoľkými dňami najposvätnejší mesiac roka – Ramadán. Pápežská rada pre dialóg
s náboženstvami vydala pri tejto príležitosti posolstvo podpísané predsedom rady,
kardinálom Jean-Louis Touranom a sekretárom rady, arcibiskupom Pierom Luigim Celatom.
Jeho témou je: „Kresťania a moslimovia - spoločne k prekonaniu
chudoby“. Pápežská rada v dokumente uvádza, že toto posolstvo sa v priebehu
niekoľkých rokov stalo nielen zvyklosťou, ale vrelo očakávanou udalosťou, pretože
sa mnohokrát zaoberá spoločnými problémami, a to, ako sa ďalej píše „len napomáha
k zlepšovaniu dôvery. Či už toto samotné nie je znakom priateľstva
medzi nami, za ktorý by sme mali poďakovať Bohu?“ V posolstve
sa ďalej uvádza: „Všetci vieme, že chudoba ponižuje a spôsobuje neospravedlniteľné
utrpenie, je často príčinou izolácie, hnevu i nenávisti a túžby po pomste. Môže
vyvolať nepriateľské konanie, ktoré siaha po každom dostupnom prostriedku
a pokúša sa ospravedlňovať to náboženskými dôvodmi, pričom s
odvolávaním sa na 'božiu spravodlivosť' oberá druhého o majetok, pokoj a bezpečnosť.
A to je dôvod, prečo odmietnutie fenoménov extrémizmu a násilia si nevyhnutne
vyžaduje boj proti chudobe, prostredníctvom podpory integrálneho ľudského rozvoja,
ktorý pápež Pavol VI. definoval ako 'nový názov pre mier' v encyklike Populorum
Progressio (Encyklika Populorum Progressio, 1967, č. 76).“ V dokumente
sa rovnako spomínajú aj myšlienky Benedikta XVI. z jeho najnovšej encykliky Caritas
in veritate o integrálnom ľudskom rozvoji v láske a v pravde: „Pápež
Benedikt XVI., s prihliadnutím na aktuálny kontext úsilia v prospech rozvoja, zdôrazňuje
okrem iného potrebu „novej humanistickej syntézy“ (č. 21), ktorá pri
zachovaní otvorenosti človeka k Bohu, predstavuje opäť 'stredobod
a vrchol všetkého, čo existuje na zemi'(č. 57).“ „Túžiť
po spájaní síl v spoločnom hľadaní spravodlivých a trvalých riešeníneblahej skutočnosti chudoby, znamená pre veriacich aj premýšľanie
nad závažnými problémami tejto doby a tam, kde je to možné, spoločné
konkrétne hľadanie odpovede. Je pri tom potrebné, aby vo videní aspektov
chudoby, ktoré súvisia s globalizáciou našej spoločnosti, bol prítomný
duchovný a mravný rozmer. Je potrebné, aby sme všetci mali spoločný podiel
na povolaní vytvárať jedinú ľudskú rodinu, v ktorej každý
– či už jednotlivec, národ, štát – usmerňuje svoje správanie
v súlade s princípmi bratstva a zodpovednosti.“ V závere posolstva sa uvádza:
„Zdá sa, že na niekoľkých miestach na svete sme postúpili od tolerancie
k vzájomnému stretnutiu, počínajúc spoločnými životnými skúsenosťami
a spoločnými obavami. Dosiahli sme tým už veľmi dôležitý
krok vpred. Keď máme všetci k dispozícii bohatstvo prameniace
z modlitby, pôstu a vzájomnej lásky, nie je azda možné, aby dialóg zmobilizoval sily
tých, ktorí sú na ceste k Bohu? Každý, kto trpí biedou, je pre nás výčitkou,
je pre nás výzvou, no predovšetkým je pre nás pozvaním spolupracovať pre
ušľachtilý cieľ: aby sme zvíťazili nad jeho biedou!“
–mf-