Komentár Antona Ziolkovského: Slovensko – maďarské vzťahy

Vážení poslucháči! Pred pár dňami v médiách zaznel komentár, že súčasný spor medzi Maďarskom a Slovenskom je najväčším v Európskej únii. Žiaľ, je pravdou, že v slovensko – maďarských vzťahoch v posledných týždňoch rastie napätie. Na prvý pohľad sa nestalo nič vážne. Slovenská republika prijala jazykový zákon, ktorý pravdepodobne žiadne veľké zmeny neprinesie. Dávať prostredníctvom zákona pravidlá používaniu jazykov národnostných menšín je však vždy delikátnou záležitosťou. Každá menšina je citlivá na zachovanie vlastných práv. Dôvodom nie je snaha hľadať za každú cenu zdroj konfliktov, ale vlastné prežitie. Menšina bez garantovaných práv môže rýchlo zaniknúť.

Slovensko a Maďarsko majú spoločnú históriu, spoločných svätcov i kultúru. Stáročia patrili k sebe. Vlastne až do 19. storočia nemáme historické svedectvá o výrazných konfliktoch. Tie prinieslo až právo na sebaurčenie národov, ktoré si tak Maďari, ako aj Slováci osvojili. Nebyť násilnej maďarizácie po rakúsko – uhorskom vyrovnaní, ktorú zastavila až Prvá svetová vojna a následný rozpad Uhorska, napätie medzi oboma národmi by stratilo základ, na ktorom dodnes stojí. Storočie nie je až taký dlhý čas. Každý Slovák asi pozná v rodine alebo okolí niekoho, koho v tých nešťastných rokoch nútili hovoriť po maďarsky. Jazyk je niečo, čo ku človeku bytostne patrí. V materinskej reči dokážeme najlepšie vyjadriť všetky myšlienky a pocity. Siahnuť naň násilne je znamením veľkej neúcty a poníženia. Preto sa niet čo čudovať, že maďarizácia aj po rokoch vzbudzuje pocit krivdy. Ak hovoríme o najvážnejších historických prekážkach, nemôžeme obísť Druhú svetovú vojnu a udalosti, ktoré ju sprevádzali. Maďari sa cítili potupení Trianonskou zmluvou, preto so zadosťučinením prijali možnosť obsadiť okresy južného Slovenska, vrátane Košíc. Po vojne prišli Benešove dekréty, ktoré donútili časť maďarského obyvateľstva na základe kolektívnej viny opustiť svoje domovy a vysťahovať sa do Maďarska. Nespravodlivosť bola, žiaľ, odplatená nespravodlivosťou.

Tieto tiene minulosti dodnes sprevádzajú na oboch stranách silné emócie. Vynárajú sa vždy, keď jedna alebo druhá strana, spraví krok, hoci len symbolický, ktorý pripomenie bolestné skúsenosti z minulosti. Ťažko sa zabúda, ešte ťažšie je odpustiť a zbaviť sa predsudkov. Minulosť zmeniť nedokážeme. Môžeme však urobiť mnoho, aby oba národy stáročia žijúce spoločne v jednom priestore, nažívali v pokoji a v atmosfére priateľstva. Dnešné generácie Maďarov a Slovákov nie sú zodpovedné za viny predkov. Nesieme však pred Bohom i ľuďmi veľkú zodpovednosť, ako naložíme s minulosťou, ktorá z času na čas veľmi bolestne traumatizuje naše vzájomné vzťahy. Nesmieme dopustiť, aby sa krivdy minulosti stali na Slovensku trójskym koňom pre rôznych extrémistov. Rovnako však nesmieme dovoliť, aby sa na vlne nezdravého nacionalizmu viezli populisti, pre ktorých je výhodne spraviť z maďarsko – slovenských vzťahov najväčší problém našej spoločnosti. Pritom Slovensko trápia oveľa väčšie ťažkosti ako úpadok mravov, defraudácia verejných peňazí, rast nezamestnanosti, problémy v zdravotníctve či arogantné správanie niektorých politikov.

Svätý Štefan je svätcom celej Katolíckej cirkvi, preto je jeho znevažovanie znevažovaním všetkých katolíkov. Tomuto svätcovi je aj na Slovensku zasvätených mnoho chrámov a teší sa veľkej úcte. Slovensko – maďarské vzťahy sú krehké, preto je v záujme ich zachovania nevyhnutné vyhnúť sa vo verejnom živote vyjadreniam a krokom, ktoré pôsobia ako provokácia a zanechávajú pocit krivdy. Ak nebudú fungovať základné medziľudské vzťahy založené na vzájomnej úcte, nikdy sa nepohneme dopredu. Avšak napriek turbulenciám z posledných týždňov jestvuje na oboch stranách dobrá vôľa vytvoriť atmosféru pokoja, potrebnú pre spoločné spolunažívanie. Výrazne k tomu prispeli obe biskupské konferencie, ktoré si ešte v roku 2006 prostredníctvom predsedov vymenili listy. „Odpúšťame a prosíme o odpustenie!“, tak znie ich základné posolstvo. Je to výzva pre oba národy, aby sme kriticky skúmali minulosť, snažili sa poučiť z chýb a vedomí si toho budovali nové vzťahy na spoločných kresťanských hodnotách lásky, pokoja a porozumenia.

Vážení poslucháči! Slovenský a maďarský národ žijú vedľa seba po stáročia. Toto spolužitie nebolo bez chýb. Zanechalo jazvy, ktoré sa budú ešte dlho hojiť. Ako kresťania vieme, že ich liečba je možná len s Božou pomocou. O tu prosme aj teraz, keď sa znova chvíľu zdá, že arogancia a ponižovanie víťazia nad láskou a túžbou porozumieť si. Je ešte veľa toho, čo sme si nepovedali. Je veľa úmyslov, za ktoré sa môžeme a máme spoločne modliť. Toto je cesta k budovaniu vzájomného priateľstva.

Anton Ziolkovský