Kardinál Johannes Willebrands - priekopník ekumenizmu

Medailón k storočnici od jeho narodenia

Meno kardinála Johannesa Willebrandsa sa vo svete skloňuje pomerne často, no na Slovensku je menej známy. (Preto nasledujúce minúty nášho vysielania venujeme práve jemu) Holandský kardinál bol kľúčovou postavou úsilia Katolíckej cirkvi o zlepšenie vzťahov s inými kresťanskými cirkvami a Židmi. Je považovaný za priekopníka ekumenického hnutia v Katolíckej cirkvi.

Johannes Willebrands sa narodil presne pred sto rokmi, teda 4. septembra 1909 v holandskom meste Bovenkarspel. Nebol jediným, ktorý si spomedzi deviatich súrodencov zvolil duchovnú cestu. Jeho brat vstúpil k redemptoristom a stal sa misionárom. Willebrands bol za kňaza vysvätený 26. mája 1934. Doktorát z filozofie získal na Pápežskom aténeu Angelicum v Ríme. V roku 1951 založil Katolícku konferenciu pre ekumenické otázky. O trinásť rokov neskôr bol vysvätený za biskupa a po piatich rokoch bol vymenovaný za kardinála. V roku 1975 ho pápež Pavol VI. menoval arcibiskupom Ultrechtu a primasom Katolíckej cirkvi v Holandsku. O osem rokov neskôr sa tohto úradu kardinál Willebrands vzdal, aby sa mohol plne venovať práci v Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov, ktorej bol do roku 1989 predsedom.

Willebrands bol kvôli cestám po celom svete vo Vatikáne známy ako „lietajúci Holanďan“. Počas návštev v zahraničí sa usiloval o jednotu kresťanov. Ako predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov sa Willebrands zameral na riešenie komplikovaných vzťahov medzi katolíkmi a židmi. Taktiež sa spomínal ako potenciálny kandidát na pápeža na dvoch konkláve v roku 1978. Holandský premiér Jan Peter Balkenende označil Willebrandsa za „neúnavného budovateľa mostov“ medzi katolíkmi, ostatnými kresťanmi a Židmi. V roku 1997 sa kardinál Willebrands uchýlil do kláštora vo východnom Holandsku, kde zomrel 2. augusta 2006.
 
Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia sa včera v holandskom Ultrechte konalo slávnostné sympózium. Počas neho boli publikované osobné denníky kardinála Willebrandsa, do ktorých mohli prítomní nazrieť. Denníky hovoria aj o nikdy neuskutočnenom želaní kardinála, ktorý chcel založiť ekumenické spoločenstvo kňazov a laikov.

Kardinál Walter Kasper, súčasný predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov o tejto veľkej osobnosti ekumenizmu povedal: „Počas II. vatikánskeho koncilu pracoval ako sekretár vtedajšieho Sekretariátu pre jednotu kresťanov. Mnoho urobil pre Dekrét o jednote kresťanov a tiež pre Deklaráciu o náboženskej slobode i pre text Dogmatickej konštitúcie o Božom Slove. Bola to všetko veľká práca. Dokázal rozprávať so všetkými pozorovateľmi, s bratmi z iných cirkví. Stretávali sa každý týždeň a boli pre Koncilu veľkým prínosom. Bol to teda muž veľkej vízie a na druhej strane tiež veľmi rozvážny. Na konci sa mu podarilo získať súhlas drvivej väčšiny koncilových otcov. Máme mu teda byť za čo vďační.“
 
A toto sú slová samotného kardinála Willebrandsa z nahrávky z rozhovoru z roku 1989 pre nemecké oddelenie Vatikánskeho rozhlasu:
„Láska, na ktorú sa Kristus spytoval Petra, sa neobmedzuje na nejakú skupinu, ani nie iba na Katolícku cirkev: všetci sú jeho ovečkami. A preto, láska sa obracia ku všetkým kresťanom, a táto láska si žiada v prvom riade jednotu, pretože je veľkým trápením, keď je rodina rozdelená. V tomto duchu som pochopil moju novú úlohu a plnil som ju s celým srdcom a zo všetkých síl, duchovných i materiálnach, ktoré mi Boh dal. Pán ma požehnal a som mu za to hlboko vďačný, že si za toľký čas poslúžil mojou prácou pre jeho Cirkev.“
–mf, jb-