Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: My a vy

„Cirkev bola vždy proti pokroku. Upaľovala lekárov za pitvy. Bola proti operáciám, neskôr proti transplantáciám. Dnes to už nevadí. Teraz vadí umelé oplodnenie... O pár desiatok rokov ani umelé oplodnenie už vadiť nebude...“
„Po dočítaní  pastierskeho listu som mal pocit, že sa nachádzam v 15.storočí. Vážení, tie deti zo skúmaviek sú deti milované a podľa vašich inštrukcií sa budú držať už len bigotné staré harfy. Normálni ľudia si pritom musia poklepať po čele. Takto sa odcudzujete od národa, čo je chvalabohu dobre, lebo ideály, pre ktoré zomrel Pán Ježiš na kríži, ste zneuctili, preto patríte do zatratenia...“
Toľko zopár ukážok z pomerne bohatej e-mailovej korešpondencie, ktorú som dostal ako hovorca vo forme ohlasu na pastiersky list slovenských biskupov o umelom oplodnení a klonovaní.
„Vyvolaná kontroverzia v médiách je znamením, že posolstvo dorazilo tam, kam malo...“- poznamenal raz s úsmevom bývalý hovorca Svätej Stolice Joaquin Navarro-Valls. Je nutné počítať s tým, že pri témach, o ktorých sa nedá z politického hľadiska obchodovať, ako napríklad úcta k životu od počatia až po prirodzenú smrť, alebo rodina a manželstvo ako nerozlučný vzťah medzi jedným mužom a jednou ženou, je potrebné byť pripravený na to, že Cirkev bude vždy označená za kontroverznú.
„Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ /Lk 2,34/
Kardinál John Henry Newman, ktorého proces blahorečenia prebieha, napísal, že „Stačí jeden pápežský dokument, či škandál kňaza, alebo rehoľnej komunity, aby bola Cirkev ponižovaná a aby sa vyrojili stovky článkov a prijímali sa proticirkevné zákony“. Žijeme v pluralistickej spoločnosti, v ktorej zaznievajú rôzne názory. Faktom je, že súčasná doba je mimoriadne poznačená relativizmom. Pozitívnou stránkou kontroverzie je však fakt, že otvára mediálny priestor.
Cieľom pastierskeho listu biskupov nebolo získať politické body, či verejné sympatie. Cieľom bolo jasne, i za cenu náročnosti textu, priniesť katolícku náuku o závažných témach. Je teraz na katolíckych médiách, kňazoch, katechétoch i stretkách, aby ho rozmenili na drobné. Aby sme nezostali iba pri konštatovaní, že išlo o ťažký pastiersky list. Okrem negatívnych e-mailov som totiž ako hovorca KBS dostal i niekoľko takých, v ktorých sa ľudia pýtajú na dôsledky. Majú osobnú skúsenosť s umelým oplodnením a ich svedomie reagovalo pozitívne. Ako ďalej? Čo robiť? Môžem pristupovať k sviatostiam? To všetko je výzva hlavne pre kňazov. Byť pripravený na tieto otázky pri vysluhovaní Sviatosti zmierenia, či duchovných rozhovoroch.
Benedikt XVI. dáva jasný návod- „Kresťanstvo nie je súhrnom zákazov a príkazov, ale pozitívnou voľbou vedúcou ku šťastiu.“
Ďalšou zaujímavou a zároveň smutnou skúsenosťou bolo odhaľovanie sochy sv. Štefana v Komárne. Politicky nezvládnutá a vybičovaná atmosféra nenávisti sa preniesla i medzi bežných ľudí. Žiaľ, i medzi tých, ktorí si bez problému hovoria katolíci, no delia svätcov na našich a ich. Citujem z ďalšieho e-mailu, ktorý som dostal: „Veľmi ma nahnevalo to, že pán biskup posvätil sochu údajného svätého Štefana. Pre mňa nie svätého.
Je to nehoráznosť a tým u mňa stráca tento biskup dôveru.
Čo má čo hľadať symbol veľkého Maďarska na území suverénneho štátu SR.
Je to nehorázne. Máme svojich svätcov.“
Nuž, máme teda svojich svätcov. A tak je tu opäť cirkev nie Katolícka, ale slovenská, maďarská, či paraguajská...
Vášne je vybičovať ľahké. Namiesto ochoty hľadať porozumenie silné politické gestá na oboch stranách. Opätovne by som rád pripomenul vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska i Konferencie biskupov Maďarska, ktoré pred časom varovali pred podobným rozdúchavaním vášní a vyzvali k upokojeniu. Nenechajme sa vodiť za nos politickými vášňami. A už vôbec na to nedovoľme zneužívať náboženské symboly, či svätcov.