Rubriku pripravila
Nina Klusová: Madagaskar – „veľký ostrov“
so slávnou históriou Madagaskar, nazývaný aj ako „veľký
ostrov“, je krajinou prírodných krás a rozmanitej kultúry. A hoci je súčasťou
afrického kontinentu, Madagaskarčania sa za Afričanov nepovažujú. Pôvod dovedna 18
domorodých kmeňov vedie stopy až do Indonézie a svoje prvky v kultúre tam zanechali
aj francúzski kolonizátori. Po príchode misionárov sa na ostrove začalo rozmáhať kresťanstvo,
ku ktorému sa dnes hlási nezanedbateľná časť obyvateľstva. História Madagaskaru sa
tiež spája s menom slávneho Slováka Mórica Beňovského, domorodcami korunovaného za
kráľa Madagaskaru.
Historické pozadie ostrova Staroveké
pramene tvrdia, že prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na dnešné územie tohto
východoafrického ostrova z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Miestni ľudia majú
preto dodnes zmiešaný pôvod a ich reč malgaština je príbuzná indonézskemu jazyku.
Ako prví Európania Portugalci objavili Madagaskar v roku 1500. V polovici 19. storočia
bola krajina organizovaným štátom s vlastnou domorodou vládou, správou, armádou a
jazykom. Od roku 1895 ostrov patril medzi významné kolónie Francúzska, nezávislosť
získal až 26. júna 1960.
Súčasná situácia na Madagaskare
Madagaskar
sa nachádza pri juhovýchodnom pobreží Afriky, pýši sa rozmanitou faunou a flórou,
ktorá je výrazne odlišná od africkej pevniny. Krajina je veľmi chudobným štátom, ktorý
trpí častými zemetraseniami. Ostrov s približne 20 miliónmi ľudí obývajú predovšetkým
domorodí Malgaši, ďalej Indovia, Arabi a tiež potomkovia francúzskych kolonizátorov.
Úradným jazykom je tradičná malgaština a francúzština. Život približne 18 domorodých
kmeňov je v súčasnosti narúšaný rozmáhajúcim sa turizmom, no ešte i dnes existujú
kmene, ktoré žijú roztratené v lesoch izolovane od moderného sveta.
Náboženské
zastúpenie a počiatky misií Na Madagaskare naďalej prevláda tradičné
animistické náboženstvo, ktoré vyznáva viac ako polovica obyvateľov. Druhá polovica
sa hlási ku kresťanstvu z toho 26 percent sú katolíci, protestanti tvoria 22 percent
a zvyšné dve percentá dosahujú moslimovia, anglikáni, svedkovia Jehovovi a mohamedáni.
Prevažná časť kresťanov takmer 90 percent žije v strede ostrova. Počiatky misií
na Madagaskare siahajú do roku 1613, keď spolu s kolonizátormi prišli na ostrov jezuiti,
aby vykonávali evanjelizáciu v obchodných strediskách nachádzajúcich sa na pobreží
Afriky a v oblasti Indického oceána. Pridali sa aj viacerí francúzski misionári, medzi
nimi najmä lazaristi. Významnú úlohu pri evanjelizácii ostrova zohrali rehoľníci z
Inštitútu otcov Ducha Svätého, nazývaní aj ako spiritáni. Členovia Spoločnosti Božieho
Slova začali misijnú činnosť od konca minulého storočia. Pastoračnú službu v madagaskarskej
régii vykonávajú aj dvaja misionári zo Slovenska - Štefan Bebjak a Marcel Martinko.
Zvláštnosťou na Madagaskare sú pravidelné púte, ktoré slúžia na posilnenie rodinnej
a kmeňovej solidarity. Pri tejto príležitosti sa vysluhuje sviatosť manželstva, uskutočňujú
sa prvé sväté prijímania, birmovky a organizujú sa biblické sústredenia. Misionári
sa tiež podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a vypomáhajú v zdravotníctve. Saleziáni
založili na Madagaskare aj úspešné Rádio Don Bosco.
Malgašská svätica Viktória
Rasoamanarivo
Viktória Rasoamanarivo je prvou malgašskou sväticou
na Madagaskare. Domorodá princezná bola v čase nepriateľstva voči Katolíckej cirkvi
pevnou oporou mladej náboženskej komunity na ostrove. Narodila sa v roku 1848 a podľa
starej miestnej tradície ju zverili do starostlivosti strýka, ktorý pôsobil ako generálny
veliteľ malgašskej armády. Dostala najlepšiu mravnú výchovu a vyznávala pohanské náboženstvo
svojich predkov. Po príchode prvých kresťanských misionárov z jezuitskej rehole a
sestier z Kongregácie svätého Jozefa z Cluny prešla na katolícku vieru. Čoskoro prijala
krst a meno Viktória. Pre Cirkev nastali ťažké časy najmä, keď za vlády madagarského
kráľa Radama II. v krajine vzrastala nevraživosť voči misiám. Otec nútil Viktóriu,
aby sa vzdala katolíckej viery a vrátila sa k pohanstvu alebo aspoň prestúpila k anglikánom,
ktorých na ostrove tolerovali. Viktóriu nátlak nezlomil, práve naopak pocítila povolanie
na zasvätený život. Misionárky jej však radili, aby príklad viery dokazovala rodinným
životom. Preto sa čoskoro vydala za vojenského dôstojníka, ale manželstvo nebolo šťastné.
Uznávala posvätnosť a nerozlučiteľnosť zväzku a preto zhýralého muža neopustila, trpela
až do manželovej smrti. Na jar v roku 1883 sa začalo na Madagaskare ďalšie prenasledovanie
katolíkov. Viktória sa neúnavne zastávala Cirkvi využívajúc svoj vplyv na najvyšších
miestach. Malgašská vláda napokon roku 1886 povolila misionárom návrat do krajiny.
Viktória sa venovala mnohých charitatívnym činnostiam v prospech chorých, väzňov,
opustených a malomocných. Zomrela vo veku 46 rokov, za blahoslavenú ju Ján Pavol II.
vyhlásil počas svojej návštevy Madagaskaru 29. apríla 1989.
Slovák Móric
Beňovský – kráľ Madagaskaru Slovenský cestovateľ a kolonizátor Móric Beňovský
bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne. A bol tiež prvým človekom,
ktorý navštívil štyri kontinenty – Európu, Afriku, Ameriku, Áziu. Oboplával a preskúmal
mnohé územia, vyslúžil si preto medzinárodný rešpekt. Francúzsko ho poverilo vojensko-obchodnou
výpravou na Madagaskar. Vo februári 1774 priprával na ostrov ako veliteľ 21 dôstojníkov
a s viac ako 200 člennou posádkou. Zjednotil časť ostrova, zblížil sa s náčelníkmi
domorodých kmeňov a tí ho na znak vďaky v roku 1776 vyhlásili za kráľa Madagaskaru.
Na ostrove si ho dodnes s úctou pripomínajú. -nk-