Synoda o Afrike bude aj o medzináboženskom dialógu

Vatikán (29. augusta, RV) – O situácii v oblasti vzťahov medzi náboženstvami v Afrike sa vyjadril predstaviteľ Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami, nigérijský arcibiskup Chidi Denis Isizoh. Rozhovor v súvislosti s nastávajúcou biskupskou synodou pre Afriku, ktorá sa bude konať v dňoch od 4. do 25. októbra, dnes priniesol vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

Arcibiskup v úvode rozhovoru predstavil postoj afrického tradičného náboženstva ku katolicizmu, keď uviedol: „Stúpenci afrického tradičného náboženstva sú väčšinou priatelia kresťanov. V minulom storočí mnohí z nových pokrstených predtým patrili práve k tomuto náboženstvu. V medzináboženskom dialógu Cirkev zaujíma voči stúpencom tradičného náboženstva postoj, ktorý je rozdielny od postoja voči tým, ktorí konvertovali ku katolicizmu. S tými prvými Cirkev buduje dialóg. Vzťah s konvertovanými je však komplikovanejší, pretože tradičné africké náboženstvo pojíma celkový život, ponúka kategórie myslenia na interpretovanie toho, čo ja nazývam „životnými udalosťami“: narodenie, manželstvo, práca, ale aj smutné udalosti ako choroby a úmrtia. Tradičné náboženstvo ponúka svoje odpovede a riešenia. Dnes, keď nový kresťan stojí pred týmito „životnými udalosťami“, usiluje sa nájsť odpovede v kresťanstve. Osoba, ktorá zatiaľ nie je pevne zakorenená vo viere, nenachádza okamžité a uspokojujúce riešenie. Takto sa vracia hľadať odpovede k tradičnému africkému náboženstvu. V niektorých oblastiach Afriky je tento prechod od jedného náboženstva k inému skutočnou výzvou. Riešenie odporúčané Cirkvou je „pastoračná pozornosť“, čo znamená ponúknuť týmto kresťanom sprevádzanie v ich ťažkostiach. Táto pozornosť má podobu intenzívnej katechézy, pastoračného poradenstva zo strany kňazov, vzdelávania vo viere, blízkosti a solidarity spoločenstva a spoločných modlitieb.“

Ako ďalej arcibiskup Isizoh z Nigérie uviedol, vzťahy kresťanov sú v mnohých afrických krajinách dobré aj čo sa týka moslimov. Média však o tejto skutočnosti neinformujú, keďže takáto správa nie je pre nich dôležitá. Na africkom kontinente sa podľa jeho slov nájdu aj výnimky, v prípade dvoch či troch krajín, kde občas cítiť neznášanlivosť a kde niektorí politickí predstavitelia manipulujú náboženským cítením k dosiahnutiu svojich cieľov. Ako arcibiskup povedal: „Je nevyhnutné, aby náboženskí vodcovia spolupracovali na zabezpečení toho, aby politici a ďalšie zainteresované skupiny nevyužívali náboženstvo na svoje účely.“

Potom uviedol, že všetci sa modlia za úspech II. Synody biskupov pre Afriku. Výber tém je dôkazom toho, že africký kontinent nie je Cirkvi ľahostajný. Mons. Isizoh nasledovne spomenul obdobie posledných päťdesiatich rokov, keď v krajine dominovali otázky týkajúce sa nezávislosti a vytvorenia národnej podstaty: „Počas svojho boja za sebaurčenie zažilo mnoho afrických krajín samovládu, vojnu, konflikt, spor. Na záver je preto potrebné opýtať sa: čo bude s Afrikou? O to sa postará synoda. Je dôležité uvedomiť si poradie prvkov, ktoré vytvárajú hlavnú tému. Prvou z nich je zmierenie, potom je to spravodlivosť a napokon mier, pretože zmierenie a spravodlivosť prinášajú mier.“

V závere Mons. Isizoh odsúdil procesy s tzv. vojnovými zločincami a poukázal na to, že toto nie je cesta mieru. Podľa neho existuje iný spôsob ako uzdraviť spoločnosť po vojnách a konfliktoch, a to je cesta zmierenia, ktorá je navyše aj evanjeliovou hodnotou. Cirkev hrá v tomto pôsobení dôležitú rolu. Vystupuje v mene utláčaných a na okraji spoločnosti. Vedie zranených ľudí k zmiereniu. Akým spôsobom bude pokračovať v doterajšom úsilí bude už pravdepodobne jedným z najdôležitejších bodov diskusie počas nasledujúcej synody. –mf-