Katechéza Benedikta XVI.: Sv. Ján Eudes a formácia kňazov

Vatikán (19. augusta, RV) - Katechéza, ktorú predniesol Benedikt XVI. pri generálnej audiencii 19. augusta 2009 v Castel Gandolfe:
  
Drahí bratia a sestry, na dnešný deň pripadá liturgická spomienka sv. Jána Eudesa, neúnavného apoštola úcty Presvätých Sŕdc Ježiša a Márie, ktorý žil vo Francúzsku v 17. storočí, ktoré bolo poznačené protichodnými náboženskými fenoménmi a tiež vážnymi politickými problémami. Je to doba 30-ročnej vojny, ktorá zdevastovala nielen veľkú časť Strednej Európy, ale zdevastovala aj duše.
Zatiaľčo sa šírilo opovrhovanie kresťanskou vierou zo strany niektorých vtedy prevažujúcich myšlienkových prúdov, Duch Svätý vzbudzoval duchovnú obnovu naplnenú horlivosťou cez znamenité osobnosti ako Bérulle, sv. Vincent de Paul, sv. Ľudovít Grignon z Monfortu a sv. Ján Eudes. Medzi plodmi tejto veľkej „francúzskej školy“ svätosti stojí aj sv. Ján Mária Vianney.

Tajuplným riadením Prozreteľnosti vyhlásil môj ctený predchodca Pius XI. spoločne za svätých 31. mája 1925 Jána Eudesa a Farára z Arsu, čím predložil Cirkvi a celému svetu dva mimoriadne príklady kňazskej svätosti. V kontexte Kňazského roku by som sa rád pristavil, aby som vyzdvihol apoštolský zápal sv. Jána Eudesa, ktorý sa zvlášť zameriaval na formáciu diecézneho kléru.

Svätí sú vernou interpretáciou Svätého písma. Svätí svojou životnou skúsenosťou overili pravdivosť evanjelia a takto nás vedú k tomu, aby sme poznali evanjelium a mu porozumeli.

Tridentský koncil v roku 1563 vydal smernice pre ustanovenie diecéznych seminárov pre formáciu kňazov, keďže konciloví otcovia si boli dobre vedomí toho, že celá kríza reformy bola podmienená tiež nedostatočnou formáciou kňazov, ktorí neboli pripravení na kňazstvo správnym spôsobom, intelektuálne a duchovne, srdcom i dušou. Toto bolo v 1563. No keďže aplikácia a realizácia smerníc sa oneskorovali ako v Nemecku, tak aj vo Francúzsku, sv. Ján Eudes videl dôsledky tohto nedostatku. Pohýnaný jasným povedomím vážnej núdze o duchovnú pomoc, v ktorej sa ocitali duše práve z dôvodu nepripravenosti veľkej časti kléru, tento svätec, ktorý bol farárom, založil kongregáciu osobitne zameranú na formáciu kňazov. V univerzitnom meste Caen založil svoj prvý seminár. Táto skúsenosť sa tak vynikajúco osvedčila, že sa zakrátko rozšírila aj do iných diecéz.

Cesta svätosti, ktorou kráčal a ktorú ukazoval svojim žiakom, mala za základ pevnú dôveru v lásku, ktorú Boh zjavil ľudstvu v kňazskom srdci Krista a v materskom srdci Márie. Vo vtedajšej dobe krutosti a straty vnútornej duchovnosti sa obrátil k srdcu, aby zachytil srdce: toto slovo knihy Žalmov veľmi dobre vysvetlil sv. Augustín. Chcel upriamiť ľudí, jednotlivé osoby a predovšetkým budúcich kňazov na srdce, ukazujúc Kristovo kňazské srdce a materské srdce Márie. Každý kňaz má byť svedkom a apoštolom tejto lásky Kristovho a Máriinho srdca.

A tu prichádzame do dnešnej doby. I dnes sa upozorňuje na nevyhnutnosť toho, aby kňazi svedčili o nekonečnom Božom milosrdenstve životom, ktorého sa úplne „zmocnil“ Kristus, a aby sa tomu učili už od rokov prípravy v seminároch. Pápež Ján Pavol II. po synode v roku 1990 vydal apoštolskú exhortáciu Pastores dabo vobis, v ktorej obnovuje a aktualizuje smernice Tridentského koncilu a kladie dôraz predovšetkým na nevyhnutnú kontinuitu medzi počiatočným momentom a permanentným momentom formácie. Toto je pre neho, a pre nás, ozajstné východisko pre autentickú reformu života a apoštolátu kňazov a je to tiež kľúčovým bodom k tomu, aby sa „nová evanjelizácia“ nestala jednoducho iba lákavým sloganom, ale aby sa premenila na skutočnosť.
Základy, položené v seminárnej formácii, tvoria ten nenahraditeľný „duchovný humus“, v ktorom sa možno „učiť Krista“, nechať sa ním, Najvyšším Kňazom a Dobrým Pastierom, postupne stvárňovať. Dobu seminára treba vnímať ako aktualizáciu tej chvíle, keď Pán Ježiš po tom, ako povolal apoštolov, a skôr než by ich poslal kázať, žiada ich, aby zostali s ním (por. Mk 3, 14). Keď Marek vykladá povolanie dvanástich apoštolov, hovorí nám, že Ježiš mal dvojaký cieľ: prvý, aby zostali s ním, a druhý, aby ich poslal kázať. No keď kráčajú neustále s ním, ozajstným spôsobom ohlasujú Krista a  svetu prinášajú realitu evanjelia.

V tomto kňazskom roku vás, drahí bratia a sestry, pozývam modliť sa za kňazov a za tých, čo sa pripravujú prijať výnimočný dar služobného kňazstva. Všetkým adresujem, a tým zakončím, povzbudenie sv. Jána Eudesa, ktorý hovorí kňazom takto: „Darujte sa Ježišovi, aby ste vstúpili do nesmiernosti jeho veľkého srdca, ktoré obsahuje srdce jeho svätej Matky a všetkých svätých, a aby ste sa takto stratili v tejto hlbine lásky, dobročinnosti, milosrdenstva, pokory, čistoty, trpezlivosti, poníženosti a svätosti.“ (Coeur admirable, III, 2). –jb-