Príhovor Benedikta XVI. na „Anjel Pána“ v nedeľu 16. augusta
Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou „Anjel Pána“ v nedeľu 16. augusta v Castel
Gandolfe: Drahí bratia a sestry!
Včera sme slávili veľký sviatok Panny
Márie vzatej do neba, a dnes čítame v Evanjeliu tieto Ježišove slová: „Ja som živý
chlieb, ktorý zostúpil z neba” (Jn 6, 51). Nemôže nám neudrieť do očí táto súvislosť,
týkajúca sa symbolu „neba“. Mária bola „vzatá“ na miesto, z ktorého jej Syn „zostúpil“.
Prirodzene tento jazyk, ktorý je biblickým jazykom, prenesenými výrazmi vyjadruje
niečo, čo sa nedá nikdy celkom vtesnať do sveta našich pojmov a našich predstáv. No
zostaňme chvíľku uvažovať!
Ježiš sa predstavuje ako „živý chlieb“,
teda výživa, ktorá obsahuje samotný Boží život, a je schopný sprostredkovať ho tomu,
kto z neho je. Ako pravá výživa, ktorá dáva život, vyživuje naozaj do hĺbky. Ježiš
hovorí: „Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je
moje telo za život sveta“ (Jn 6, 51). Z koho si však Boží Syn vzal toto svoje „telo“,
svoje konkrétne pozemské človečenstvo? Vzal si ho z Panny Márie. Boh vzal z nej na
seba ľudské telo, aby vstúpil do nášho stavu smrteľníkov.
Vo svojom čase, na
konci pozemskej existencie, bolo telo Panny Márie vzaté Bohom do neba a bolo uvedené
do nebeského stavu. Je to istý druh výmeny, v ktorej Boh má vždy plnú iniciatívu,
ale ako sme to videli pri iných príležitostiach, v určitom zmysle tiež potrebuje Máriu,
potrebuje „áno“ zo strany stvorenia, potrebuje jej telo, jej konkrétnu existenciu,
aby pripravil matériu svojej obety: telo a krv, na obetu na kríži ako nástroj večného
života a vo sviatosti Eucharistie ako duchovný pokrm a nápoj.
Drahí bratia
a sestry, to, čo sa stalo s Máriou, inakšími spôsobmi, no reálne platí aj pre každého
muža a každú ženu, pretože od každého jedného z nás Boh žiada, aby sme ho prijali,
aby sme mu dali k dispozícii naše srdce a naše telo, celú našu existenciu, naše telo
z mäsa - hovorí Biblia -, aby on mohol prebývať vo svete. Povoláva nás, aby sme sa
s ním zjednotili vo sviatosti Eucharistie, Chlebe, lámanom pre život sveta, aby sme
spolu tvorili Cirkev, jeho Telo uprostred dejín. A ak my povieme „áno“ tak ako Mária,
potom v miere, akú má toto naše „áno“, nastane dokonca aj pre nás a v nás táto tajomná
výmena: budeme prijatí v božstvo toho, ktorý prijal naše človečenstvo.
Eucharistia
je prostriedok, nástroj tejto vzájomnej premeny, ktorej cieľom i hlavným aktérom je
vždy Boh: on je Hlava, my sme údy, on je Vinič, my sme ratolesti. Kto je z tohto Chleba
a žije v spoločenstve s Ježišom, nechávajúc sa ním a v neho premieňať, je zachránený
od večnej smrti. Zaiste zomiera tak ako všetci, majúc účasť aj na tajomstve Kristovho
utrpenia a jeho kríža, ale nie je viac otrokom smrti a v posledný deň vstane z mŕtvych,
aby sa tešil z večnej slávnosti spolu s Máriou a so všetkými svätými.
Toto
tajomstvo, táto Božia slávnosť sa začína tu dole na zemi: je to tajomstvo viery, nádeje
a lásky, ktoré sa slávi v živote a v liturgii, zvlášť eucharistickej, a nachádza svoje
vyjadrenie v bratskom spoločenstve a v službe blížnemu.
Prosme Svätú Pannu,
aby nám pomáhala vždy sa s vierou živiť z Chleba večného života, aby sme už na zemi
zakusovali nebeskú radosť. –jb-