Príhovor Benedikta XVI. na „Anjel Pána“ 15. augusta

Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou „Anjel Pána“ na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 2009 v Castel Gandolfe:

Drahí bratia a sestry!
 Uprostred mesiaca augusta, v čase dovoleniek pre mnohé rodiny, Cirkev slávi slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Je to zvlášť vhodná príležitosť meditovať nad posledným zmyslom ľudskej existencie, a to za pomoci dnešnej liturgie, ktorá nás pozýva, aby sme v tomto svete žili stále upriamení smerom k večným dobrám, aby sme tak rovnakým spôsobom mali účasť na sláve našej Matky Márie (Porov. Kolekta sviatku).

Pohliadnime preto na Pannu Máriu, Hviezdu nádeje, ktorá osvecuje našu pozemskú púť, a sledujme príklady svätcov a svätíc, ktorí sa k nej utiekali v každej situácii. Keď slávime Kňazský rok so spomienkou na svätého Farára z Arsu, chcel by som načrieť z myšlienok a svedectiev tohto svätého vidieckeho farára a ponúknuť zopár podnetov na uvažovanie, ktoré nech napomôžu nám všetkým, a osobitne nám kňazom, oživiť svoju lásku a úctu voči Presvätej Panne.

Životopisci dosvedčujú, že Ján Mária Vianney hovorieval o Panne Márii s nábožnou úctou a zároveň dôverne a s bezprostrednosťou. „Svätá Panna – tak zvykol vravievať – je bez škvrny, vyzdobená všetkými cnosťami, ktoré ju robia takou krásnou a milou Najsvätejšej Trojici“ (B. Nodet, Il pensiero e l’anima del Curato d’Ars, Torino 1967, s. 303). A ďalej: „Srdce tejto dobrej Matky nie je ničím iným než láskou a milosrdenstvom, a netúži po inom než vidieť nás šťastných. Stačí sa len na ňu obrátiť a sme vypočutí“ (Tamtiež, s. 307).

Z týchto vyjadrení vyžaruje zapálenosť kňaza, ktorý je hnaný apoštolskou dychtivosťou, má záľubu hovoriť veriacim o Márii a robí to ozaj neúnavne. Aj také náročné tajomstvo, akým je dnešné Nanebovzatie, vedel predkladať pomocou účinných obrazov - napríklad takto: „Človek bol stvorený pre nebo. No diabol rozlámal rebrík, ktorý tam viedol. Náš Pán svojím utrpením postavil ďalší rebrík... Presvätá Panna je na vrchole rebríka a oboma rukami ho drží“ (Tamtiež).

Svätého Arského farára priťahovala predovšetkým Máriina krása. Krása, ktorá zodpovedá tomu, že ona je Nepoškvrnená, ona je jediné stvorenie počaté bez tieňa hriechu. Ako vravieval, „Svätá Panna je tým krásnym stvorením, ktoré sa nikdy neznepáčilo dobrému Bohu“ (Tamtiež, s. 306). Ako dobrý a verný pastier, išiel predovšetkým príkladom, a to aj v tejto synovskej láske k Ježišovej Matke, ktorou sa cítil priťahovaný smerom k nebu. „Keby som azda nešiel do neba – zvyklo mu vyjsť z úst - ako bolestne by ma to zarmútilo! Nikdy by som neuvidel Svätú Pannu, toto tak nádherné stvorenie!“ (Tamtiež, s. 309).

 
Okrem toho tiež viac ráz zasvätil svoju farnosť Panne Márii a odporúčal osobitne matkám, aby konali podobne každé ráno so svojimi deťmi.
 Drahí bratia a sestry, osvojme si cítenie sv. Farára z Arsu. A s rovnakou vierou sa obracajme k Panne Márii Nanebovzatej a zverujme jej osobitným spôsobom kňazov celého sveta. –jb-