Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Moskovský patriarcha na Ukrajine

Vážení poslucháči! Na prelome júla a augusta navštívil Ukrajinu moskovský patriarcha Kiril. Návšteva hlavy pravoslávnej cirkvi zapadá do starobylých zvykov po zvolení nového patriarchu, podľa ktorých treba postupne navštíviť všetky sesterské cirkvi. Najskôr navštívil patriarchu v Istanbule, teraz prišla na rad Ukrajina.

Návšteva u susedov však nebola ľahká a mala aj svoj politický podtext. Moskovský patriarcha zavítal do krajiny, kde je pravoslávie už od roku 1992 rozdelené na tri časti. Je síce pravdou, že najväčšiu časť pravoslávnych kontroluje moskovský patriarchát, nemalá časť veriacich zostáva aj v tzv. autokefálnej cirkvi. K moskovskému patriarchátu patrí viac ako 11 tisíc farností, pod kyjevský patriarchát ich je viac ako štyritisíc. Ďalších, asi 1200 patrí ku ukrajinskej autokefálnej cirkvi. Navyše zástupca ruského pravoslávia je nemalou časťou ukrajinskej spoločnosti vnímaný ako šíriteľ ruských mocenských záujmov. Patriarcha Kiril deklaroval, že jeho návšteva má len pastoračný charakter. Na druhej strane je zrejmé, že politici z Kremľa s veľkým znepokojením sledujú vývoj tejto bývalej sovietskej republiky. Ak by lídri oranžovej revolúcie nebojovali medzi sebou, Ukrajina by sa definitívne zaradila medzi prozápadné krajiny. Neprestávajúce vnútorné konflikty medzi proruským Janukovičom a prozápadným prezidentom Juščenkom prikláňajú misky váh raz na jednu, raz na druhú stranu. Ukrajina už niekoľko krát deklarovala snahu vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Pred rokom sa v známom osetskom konflikte postavila na stranu Gruzínska. A všetci máme v živej pamäti jej spor s Ruskom o dodávky plynu, ktorého sme sa aj my stali rukojemníkmi. Toto všetko spolu s blížiacimi sa parlamentnými voľbami na Ukrajine tvorí kontext návštevy moskovského patriarchu.

Prítomnosť hlavy pravoslávnej cirkvi rozčesla ukrajinskú spoločnosť. Je pravdou, že na stretnutiach ho vítali tisíce veriacich. Na strane druhej však za bránami chrámov skandovali aj demonštranti a štátna moc z obavy o jeho bezpečnosť cestu do niektorých odštiepeneckých regiónov radšej upravila. Ľudia, ktorí nesúhlasili s jeho návštevou, odetí v žlto – modrých farbách držali v rukách transparenty s nápismi „Slúžime Bohu, nie Kremľu.“ Pritom patriarcha Kiril bez ohľadu na pohnuté vzťahy medzi Rusmi a Ukrajincami či úlohu moskovského patriarchátu pri upevňovaní moci pánov Kremľa má viac osobnostných predpokladov na vytvorenie atmosféry dialógu ako jeho predchodca. Kirilova skúsenosť zo zahraničnej misie a kultivovaný prejav sú napriek výčitkám z kolaborácie so sovietskymi tajnými službami prísľubom k potrebnej zmene. Kým jeho predchodca patriarcha Alexej stretnutie s pápežom odmietal, Kirilove kontakty s predstaviteľmi Svätej Stolice môžu znamenať nový začiatok.
Cestu moskovského patriarchu na Ukrajinu nevítali všetci rovnako. Kým pravoslávna cirkev podriadená Moskve na čele s metropolitom Vladimírom sa pripravovala na jeho príchod, cirkev kyjevského patriarchátu na čele s Filaretom spolu s malou autokefálnou cirkvou vzniesla na jeho adresu kritiku. Filaret doslova povedal: „Nadišiel čas uvedomiť si, že Ukrajina nie je Rusko a uznať naše právo vybudovať nezávislú budúcnosť.“

Treba oceniť, že moskovský patriarcha vyslal na Ukrajine niekoľko dôležitých signálov, že si Ukrajincov váži a stojí o jednotu s nimi. On sám zhodnotil situáciu ako nie až takú strašnú. V Kyjeve sa prvý raz uskutočnil svätý koncil Moskovského patriarchátu. Patriarcha takto len zdôraznil, že vplyvu na Ukrajine, ktorú opísal ako pravoslávny Jeruzalem, sa nevzdá. Kiril prvý raz navštívil miesto krstu kniežaťa sv. Vladimíra. Zároveň odslúžil svätú liturgiu vo všetkých troch ukrajinských lavrách: Kyjevsko – Pečerskej, Svätopolskej a Počajevskej, kde ho vítali tisíce veriacich. Patriarcha pri návšteve kláštora v Svjatogorsku povedal: „Kde je rozdelenie, tam sa prelieva krv, plytvá sa energiou, jednota sa stráca a rozdelenie vytlačuje integritu; tam, kde na povrch vystupuje schopnosť jednotlivca dosahovať vlastné ciele, stráca sa dôstojnosť ľudu, lebo ľud, ktorý je rozdelený v tých najpodstatnejších a posvätných veciach, nie je schopný zjednotiť sa za pomoci sloganov a politických programov.“

Vážení poslucháči! Návšteva moskovského patriarchu na Ukrajine mala určite okrem pastoračného aj svoje politické posolstvo. Je to v poriadku, lebo náboženstvo sa snaží vstúpiť do všetkých oblastí ľudského života. Kiril sa určite nemýli, keď hovorí o význame jednoty a usiluje sa o jej obnovenie. Na strane druhej možno rozumieť aj pozícii tých Ukrajincov, ktorí v jeho prítomnosti videli najmä upevňovanie ruského vplyvu. Ich vlastné dejiny nabádajú k opatrnosti. Obe strany si však môžu všimnúť jedno: patriarchovo úsilie povzbudzovať veriacich a šíriť evanjelium. Ak výsledkom Kirilovej návštevy bude viac duchovnosti, bude to prvá etapa na ceste ku jednote, o ktorej hovoril moskovský patriarcha na každom kroku.