Príhovor Benedikta XVI. na "Anjel Pána"

Vatikán (9. augusta, RV) - Príhovor Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou "Anjel Pána", ktorý predniesol v nedeľu 9. augusta na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe:

"Drahí bratia a sestry! Ako minulú nedeľu tak aj dnes sa pristavme, v súvislosti s Rokom kňazov, ktorý slávime, aby sme uvažovali nad niektorými svätcami a sväticami, ktorých nám liturgia v týchto dňoch pripomína.

S výnimkou sv. Kláry z Assisi, ktorá horela božskou láskou v každodennom obetovaní modlitieb a bežného života, ostatní sú mučeníci. Dvaja z nich boli zabití v osvienčimskom lágri: svätá Terézia Benedikta z Kríža – Edita Steinová, ktorá sa narodila do židovskej viery a Kristus si ju získal v dospelom veku, stala sa karmelitánskou mníškou a svoj život spečatila mučeníctvom a tiež svätý Maximilián Kolbe, syn Poľska a syn svätého Františka z Assisi, veľký apoštol Panny Márie, Nepoškvrneného Počatia.

Stretneme sa potom s ďalšími žiarivými postavami mučeníkov cirkvi v Ríme, ako sv. Poncián, pápež, svätý Hypolit, kňaz, a sv. Vavrinec, diakon. Aké úžasné vzory svätosti nám Cirkev predkladá! Títo svätí sú svedkami tej lásky, ktorá miluje „až do krajnosti“ a nemyslí na utrpené zlo, ale nad ním víťazí dobrom (porov. 1 Kor 13,4-8). Od týchto sa môžeme naučiť, osobitne my kňazi, tomu evanjeliovému hrdinstvu, ktoré nás pohýna, bez akéhokoľvek strachu dávať život pre spásu duší. Láska premáha smrť!

Všetci svätí, ale osobitne mučeníci sú svedkami Boha, ktorý je láska: Deus caritas est. Nacistické lágre, tak ako každý vyhladzovací tábor, možno považovať za extrémne symboly zla, pekla, ktoré sa roztvára na zemi vtedy, keď človek zabúda na Boha a sám sa stavia na jeho miesto, uzurpuje si právo rozhodovať o tom, čo je dobro a čo je zlo, právo nad životom a smrťou. Žiaľ, tento smutný fenomén sa neobmedzuje iba na lágre. Tie sú skôr vrcholcom rozsiahlej a rozšírenej skutočnosti, ktorej hranice nám často unikajú.

Svätci, ktorých sme v krátkosti pripomenuli nás nútia uvažovať nad hlbokými rozdielmi, ktoré jestvujú medzi humanizmom ateistickým a humanizmom kresťanským. Nad protikladom, ktorý prechádza naprieč celými dejinami, no na konci druhého tisícročia so súčasným nihilizmom dospel do kľúčového bodu - ako si to všimli veľkí literáti a myslitelia a ako to v plnej šírke preukázali udalosti.

Na jednej strane sú tu filozofie a ideológie, ale stále vo väčšej miere aj spôsoby myslenia a konania, ktoré vyzdvihujú slobodu ako jediný princíp človeka, ako svojvoľnú alternatívu voči Bohu, a takýmto spôsobom človeka transformujú na akéhosi boha, ktorý z ľubovôle vytvára vlastný systém správania.

Na druhej strane tu máme práve svätých, ktorí uskutočňovaním evanjelia lásky zdôvodňujú svoju nádej, títo ukazujú pravú tvár Boha, ktorý je Láska a zároveň aj autentickú tvár človeka, stvoreného na obraz a podobu Boha.

Milí bratia a sestry, prosme Pannu Máriu, nech pomáha všetkým nám – na prvom mieste kňazom – byť svätými, tak ako títo hrdinskí svedkovia viery a osobnej oddanosti až po smrť. Toto je jediný spôsob, ako možno ľudským a duchovným inštanciám uprostred hlbokej krízy súčasného sveta ponúknuť hodnovernú a vyčerpávajúcu odpoveď: a tou je láska v pravde." –jb-