Myšlienky Benedikta XVI.o Premenení Pána

Keď človek má tú milosť, že prežívania silnú skúsenosť Boha, je to podľa slov Benedikta XVI. akoby prežíval niečo podobné tomu, čo sa stalo s učeníkmi na Hore Premenenia: „na chvíľku je možné okúsiť predchuť toho, v čom spočíva blaženosť raja. ... Vo všeobecnosti ide o krátke zážitky, ktoré Boh udeľuje osobitne pred blížiacimi sa veľkými skúškami. Nikomu však nebolo dané žiť „ako na hore Tábor“ kým je ešte tu na tejto zemi. Ľudský život je v skutočnosti kráčaním vo viere, a ako také je napredovaním viac v pološere než v plnom svetle. Nie bez momentov zošerenia ba aj úplného zatmenia.“ Pokým sme tu dole, náš vzťah s Bohom sa odohráva viac v počúvaní než vo videní. A aj samotná kontemplácia sa deje nie s otvorenými, ale so zavretými očami, vďaka vnútornému svetlu, ktoré v nás rozsvecuje Božie slovo.“

(Benedikt XVI., Angelus 12. marca 2006)

Keď na hore Tábor Peter, Jakub sa Ján kontemplujú Božiu slávu, podľa Benedikta XVI. „ústredný moment tu spočíva v tom, že premenenie stojí pred vzkriesením, ale vzkriesenie najprv predpokladá smrť. Ježiš zjavuje apoštolom svooju slávu, aby mali silu postaviť sa zoči-voči škandálu, pohoršeniu kríža, a aby pochopili, že je potrebné prejsť mnohými protivenstvami na to, aby sme dosiahli Božie kráľovstvo.“

(Benedikt XVI., Angelus 17. februára 2006)



Ako vysvetľuje Svätý Otec, „Ježišovo premenenie bolo v zásade skúsenosťou modlitby. Ježiš sa v modlitbe ponára v Boha“, ktorý je láska, svetlo a samotný život. Tu pramení výzva, ktorú Benedikt XVI. takto adresoval všetkým veriacim: „Modlitba nie je niečím prídavným, niečím čo môže alebo nemusí byť, ale je otázkou života a smrti. Iba ten, kto sa modlí, čo znamená, že sa odovzdáva Bohu láskou dieťaťa, môže vstúpiť do večného života, ktorým je Boh sám.“

(Benedikt XVI., Angelus 4. marca 2007)